 |
      |
Funkcie knižnice vo
vzdelávacích procesoch
Súčasná úroveň výchovy a vzdelávania v SR je oveľa horšia než pred rokom 1989. Dosah tohto stavu pociťujeme vo všetkých oblastiach spoločenského života. V období budovania informačnej spoločnosti, keď sa rozhodujúcim zdrojom jej vývoja stáva vzdelanie, je v ekonomicky aktívnej populácii pomer 38 % so základným vzdelaním, 51 % so stredným vzdelaním a iba 9,5 % s vysokoškolským vzdelaním. K týmto varujúcim číslam možno priradiť ďalšie faktory, vypovedajúce o nízkej úrovni výchovy a vzdelávania, nedostatočných podmienkach vzdelávacích procesov a kultúrnych aktivít, náraste javu sekundárnej a terciálnej negramotnosti a pod. Väčšina obyvateľov preto privítala záväzok Programového vyhlásenia vlády SR z novembra 1998 vytvoriť dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorá by sa stala základom rozvoja školstva na najbližších 15 - 20 rokov. Návrh tejto koncepcie prezentuje hlavné smery ďalšieho rozvoja vzdelávacieho systému, ktorý by mal mať verejný charakter, pretože povyšuje výchovno-vzdelávacie služby pre občanov SR nad sektorové záujmy. Návrh bol nedávno predložený na verejnú diskusiu s cieľom získať stanoviská zainteresovanej verejnosti a hlavných sociálnych partnerov, definovať a analyzovať hlavné problémové miesta, bariéry a obmedzenia, ale aj možné spôsoby a prahové podmienky uskutočňovania navrhovaných riešení. Vzhľadom na neoddeliteľnosť problematiky kvality výchovno-vzdelávacích procesov a ich dokumentačného a informačného zabezpečenia je povinnosťou knihovníckej komunity zapojiť sa do diskusie o návrhu tejto koncepcie a formulovať potrebné východiská a riešenia. Pri určovaní cieľov vzdelávania a vzdelávacej politiky vôbec návrh koncepcie vychádza z prebiehajúcich a predpokladaných zmien a trendov vo vývoji spoločnosti. Ide o zmeny, ktoré sa rovnako dotýkajú knižničného systému a už v súčasnosti ovplyvňujú a v budúcnosti budú ovplyvňovať mnohé aspekty plnenia jeho funkcií:
Ak sa má zmeniť obsah a charakter výchovy a vzdelávania, musia sa zmeniť predovšetkým jeho ciele, princípy a prostriedky. A práve k tejto časti návrhu koncepcie musí komunita knižničných odborníkov zaujať kompetentné stanovisko a presadzovať nekompromisné riešenia. Táto problematika sa dotýka základných funkcií knižničného systému vo vzdelávacích procesoch a jej základné postuláty sú už desaťročia pertraktované odborníkmi knižnično-informačných disciplín. Dokumentuje to už hlavný cieľ vzdelávania načrtnutý návrhom koncepcie - premeniť tradičné encyklopedicko-memorovacie a direktívno-neživotné školstvo na tvorivo-humánnu výchovu a vzdelávanie s dôrazom na aktivitu a zodpovednosť osobnosti. Na dosiahnutie tohto základného cieľa bude potrebné realizovať systémové zmeny vo filozofii výchovy a vzdelávania, v obsahu vzdelávania, v príprave učiteľov i v metódach výchovy. Všeobecné ciele systému výchovy a vzdelávania by mali spočívať v cieľavedomom a systematickom rozvoji:
Rozvíjanie všetkých spomenutých schopností sa predpokladá na všetkých stupňoch škôl s im vlastnou špecifikáciou. Zdôrazňuje sa predovšetkým rozvíjanie multidisciplinárnych schopností - tzv. kľúčových kompetencií, do ktorých patria schopnosti tímovej práce, komunikačné schopnosti, schopnosti tvorivého riešenia problémov, rozhodovania, kritického a samostatného myslenia, rozvoja vlastnej osobnosti a podnecovanie rozvoja iných, demokratické myslenie, humanita, rešpektovanie ľudských práv a slobôd, všeľudských etických hodnôt. Na zabezpečenie týchto cieľov návrh koncepcie rozpracúva princípy výchovy a vzdelávania, konkretizuje hlavné ciele a zmeny potrebné na ich dosiahnutie, ako i potrebné prostriedky a organizačné zmeny. Zdôrazňuje sa procesuálna stránka výchovno-vzdelávacích procesov, predovšetkým používanie progresívnych, efektívnych metód, medzi iným i metód vedúcich žiakov k metodike samostatného štúdia, metód získavania a využívania informácií pri učení a štúdiu z rozličných zdrojov. Trendy vzdelávania teda smerujú od odovzdávania encyklopedických vedomostí a pasivity žiaka ku komplexnému rozvoju jeho osobnosti, jeho aktivizácii a k rozvoju schopnosti učiť sa, osvojiť si metodiku samostatného štúdia a vypestovať potrebu permanentného, celoživotného vzdelávania. Učiteľ prestáva byť neomylnou autoritou, stáva sa poradcom, koordinátorom práce žiakov. Z hľadiska metodiky vyučovania to znamená prechod od informačno-receptívnych a reproduktívnych metód k heuristickým metódam. Z hľadiska zdrojového pôjde o prechod od jedného zdroja - učebnice k využívaniu viaczdrojovému, t. j. všetkých dostupných zdrojov informácií. Navrhovaná štruktúra vzdelávacieho systému až na niektoré úpravy stavia na osvedčenej organizácii výchovy a vzdelávania. Má charakter celoživotného vzdelávania, v ktorom vzdelávanie v školskom systéme tvorí iba prvý stupeň. Systém celoživotného vzdelávania vytvoria:
Zmeny v štruktúre vzdelávacieho systému by sa mali uskutočniť postupne do roku 2005. Medzi podmienkami, ktoré je potrebné zabezpečiť na realizáciu cieľov vytýčených návrhom koncepcie sa spomína aj využívanie moderných informačných technológií vo vzdelávaní, vybudovanie informačného systému vo vzdelávaní, zabezpečenie odborných časopisov a literatúry, zabezpečenie odborných informácií pre učiteľov a vytváranie knižníc. Síce veľmi okrajovo, ale pre odbornú komunitu je to príležitosť, ktorej sa treba chopiť. Návrh koncepcie má síce iba rámcový charakter, ale pri splnení predpokladu dopracovania expertnými skupinami a realizácie systémových opatrení na rozvoj vzdelávacieho systému znamená rozhodne kvalitatívny posun vzdelávania a obsahu vzdelania každého jednotlivca. Predpokladá sa, že za pomoci diskusie a expertných skupín, ktoré budú vytvorené na dopracovanie jednotlivých sfér a problémov systému vzdelávania, sa podarí konkretizovať jednotlivé oblasti štruktúry vzdelávacieho systému, špecifikovať ciele, prostriedky a riadenie. Dôležité bude vymedziť a zabezpečiť podmienky na fungovanie systému. Ide predovšetkým o legislatívne normy (školský zákon, zákony o financovaní školstva a pod.), zabezpečenie finančných, materiálnych a personálnych zdrojov. Považujem za dôležité pripomenúť, že práve absencia systémových opatrení a fakt, že doposiaľ sa pri každej transformácii systému vzdelávania podceňovali tie spoločenské zložky, ktoré sú z hľadiska jej cieľov nevyhnutné, boli faktormi neúspechu zmien. Bez vymedzenia funkcií knižnice a poznatkov knižnično-informačných disciplín vo vzdelávacom procese nie je možné zmeniť obsah a metódy vzdelávania. Knižnično-informačné disciplíny poskytujú možnosť nielen formovania schopnosti vyhľadávania informácií, ale schopnosti kritickej interpretácie prijímaných informácií a tvorivej práce s nimi. Moderné informačné technológie, akokoľvek sú nevyhnutné, sú iba nástrojmi tvorivej práce s informáciami a samotné nemôžu byť zárukou zmeny obsahu vzdelania. Rozhodujúcou sa stane metodologická zložka vzdelania, ktorá bude rozvíjať schopnosti jedinca samostatne sa učiť. Do všeobecného vzdelania sa preto musí zaradiť schopnosť práce s informáciami vrátane využívania moderných informačných technológií, a to na všetkých úrovniach vzdelávania. Tieto poznatky potvrdzuje i analýza realizácie Koncepcie československej výchovno-vzdelávacej sústavy z roku 1976, ktorá v niektorých atribútoch pripomína túto dnešnú, ale i ďaľšie pokusy o transformáciu vzdelávacieho systému. Tiež kládli dôraz na informatizáciu vyučovania, samostatnú prácu žiakov s informáciami, zmenu metód vyučovania, skvalitnenie obsahu vzdelania, celoživotné vzdelávanie. Absencia systémového prístupu k ich realizácii spôsobila stupňujúce sa preťažovanie žiakov i učiteľov, stratu motivácie k učeniu sa, znižovanie kvality vzdelávacích procesov atď. Medzi dôležité faktory, ktoré absentovali vo vzdelávacom procese, predovšetkým na základných a stredných školách, možno s odstupom času a na základe zhromaždenia potrebných faktov rozhodne zaradiť nefungujúce školské knižnice. Dokumentové a informačné zabezpečenie vzdelávacích procesov realizovali vždy iba tie typy knižníc, ktoré mali na to vytvorené primerané podmienky, pričom za kľúčové možno považovať kvalitné knižničné fondy a odborný personál. Boli to predovšetkým knižnice vedecké, vysokoškolské a verejné, ktoré podporovali vzdelávacie procesy vysokých škôl a inštitúcií ďalšieho vzdelávania. Verejné knižnice okrem toho podporovali vyučovací proces stredných a základných škôl, čím vlastne suplovali nefunkčné školské knižnice. V súvislosti so zmenou obsahu vzdelávania v rámci novej koncepcie československej výchovno-vzdelávacej sústavy z roku 1976 sa v legislatívnom rámci zmenili funkcie školskej knižnice, zdôrazňovala sa predovšetkým potreba plnenia informačných funkcií vo vyučovacom procese. Boli schválené Smernice MŠ SSR č. 3767/79-21o školských knižniciach a Metodické pokyny MŠ SSR č. 18697/79-21o práci školských knižníc a informatickej výchove žiakov a učiteľov (platia dodnes, i keď sa nedodržiavajú). Tieto dokumenty ako komplexný právny celok pre budovanie modernej školskej knižnice definovali školskú knižnicu, jej funkcie a úlohy, riadenie, organizáciu, skladbu knižničných fondov a úlohy knihovníka. Nevytvorili sa však podmienky na priestorové, personálne, technické a finančné zabezpečenie ich činnosti. Smernice MŠ SSR č. 6183/1979-212 o zriaďovaní základných informačných stredísk sústavy vedeckých, technických a ekonomických informácií na stredných odborných školách vytvorili podmienky na profesionalizáciu knižníc na tých stredných odborných školách, ktoré boli poverené funkciou ZIS v systéme VTEI. Pripomínam tieto fakty predovšetkým z toho dôvodu, že v súčasnom Návrhu koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania sa zdôrazňuje potreba systémového charakteru všetkých zmien a opatrení. Medzi opatreniami systémového charakteru rozhodne nesmie chýbať dokumentové a informačné zabezpečenie vzdelávacích procesov. Táto požiadavka je v súlade:
Transformácia vzdelávacieho i knižničného systému SR sa realizuje v rovnakom čase, priestore a podmienkach. Je preto potrebné vymedziť spoločné ciele a úlohy a formulovať spoločné postupy a opatrenia. Na obidva systémy rovnako pôsobia faktory a zmeny spoločenského vývoja, z čoho vyplývajú spoločné menovatele a ich špecifiká. Trend globalizácie a dynamického rozvoja informačných technológií podstatným spôsobom mení chápanie knižničného systému. Postupne sa budú stierať funkčné rozdiely medzi jednotlivými typmi knižníc, v mnohých knižniciach ustúpi do úzadia priorita interných knižničných fondov a informačných zdrojov a narastie priorita sprístupňovania dokumentov a informácií a poskytovania služieb čo najširšiemu okruhu používateľov prostredníctvom siete prenosu údajov. V tejto situácii už jednotlivé knižnice nemôžu fungovať izolovane, ale iba v sieti. Sieťové prepojenie knižníc má však pred sebou ešte dlhú cestu. Riešenie tohto problému je však nevyhnutné považovať pri transformácii knižničného systému za prioritné, pretože predstavuje jednu z najväčších oblastí nevyužitého potenciálu knižníc. Zahrňuje v sebe nielen prijatie a rešpektovanie európskych štandardov, ale i vymedzenie a deľbu kompetencií a úloh jednotlivých knižníc fungujúcich v sieti. Informačné a dokumentačné zabezpečenie výchovno-vzdelávacích procesov je jednou z prioritných funkcií knižničného systému. Naplnenie tejto funkcie predstavuje zabezpečenie čo najrýchlejšieho prístupu všetkých účastníkov vzdelávacích procesov k všetkým potrebným informáciám a dokumentom prostredníctvom knižničných a informačných technológií, procesov a metód. V podstate ide o potencionálne i reálne zabezpečenie informačných potrieb účastníkov vzdelávacieho procesu z hľadiska:
Realizácia funkcie dokumentačného a informačného zabezpečenia vzdelávacích procesov teda predpokladá:
Na základných a stredných školách a vysokých školách je sústredený najväčší počet knižníc, ktoré by mali tvoriť základnú bázu tohto systému. Modelovanie takto chápaného systému informačného zabezpečenia vzdelávacích procesov z hľadiska celého vzdelávacieho systému predstavuje zložitý problém predovšetkým pre multidisciplinárnosť obsahu vyučovania, rozmanitosť odborovej a organizačnej štruktúry vzdelávacích zariadení i organizácie národného knižničného systému. Základným problémom je zabezpečenie zdrojov na revitalizáciu školských knižníc na základných a stredných školách. Vysoký počet knižníc tejto siete - vyše 6000 knižníc - predpokladá miliardové náklady. Na argumentáciu ich opodstatnenia je potrebné zdôrazniť funkcie školskej knižnice vo vzdelávacích procesoch. Poznatky z domácej a zahraničnej odbornej literatúry vzťahujúce sa na problematiku vymedzenia a definovania funkcií školských knižníc, nevynímajúc Manifest školských knižníc, ktorý vydalo UNESCO v roku 1999, sa jednoznačne zhodujú na tom, že primárnym poslaním školskej knižnice je skvalitňovanie edukačného procesu prostredníctvom špecifických prostriedkov a metód, ktoré sú im vlastné. Od tohto primárneho poslania sa odvodzujú funkcie školskej knižnice, pričom sa najčastejšie uvádzajú funkcie: poznávacia, výchovná, vzdelávacia, komunikačná, informačná, dokumentačná, kultúrno-humanizačná a terapeutická. Podstata informačnej funkcie školskej knižnice spočíva v informačnom zabezpečení vyučovacieho procesu, teda v zabezpečení čo najrýchlejšieho prístupu žiakov a učiteľov k všetkým potrebným informáciám a dokumentom prostredníctvom knižničných a informačných technológií a vo vytváraní informačných kompetencií žiakov i učiteľov. Z tejto funkcie vyplývajú pre školskú knižnicu nasledujúce úlohy:
Pedagogicko-didaktická funkcia školskej knižnice je priamo spätá s cieľovými zámermi edukačného procesu, s jeho obsahom a metódami, výrazne ovplyvňuje naplnenie dominantného poslania školy - kvalitu vedomostnej úrovne, podnecovanie poznávacích záujmov, rozvoj osobnostných vlastností a nadobudnutie kompetencií nevyhnutných k celoživotnému vzdelávaniu žiakov. Z tejto funkcie vyplývajú pre školskú knižnicu nasledujúce úlohy:
Kultúrno-humanizačná funkcia školskej knižnice spočíva vo vytváraní pozitívnych vzťahov ku kultúre ako humanizujúcemu faktoru informačnej spoločnosti. Informačné technológie sa stávajú síce zdrojom spoločenského rozvoja, ale súčasne predstavujú pre ľudstvo hrozbu dehumanizácie, stratu bezprostredných ľudských kontaktov, vytváranie ilúzie reality namiesto reality samotnej. V tejto situácii kultúra a všetky kultúrne artefakty a ich využívanie sa stanú pravdepodobne jediným priestorom interpersonálnej komunikácie a budú eliminovať nežiaduce dôsledky komunikácie človeka so strojom. Z tejto funkcie vyplývajú pre školskú knižnicu nasledujúce úlohy:
Plnením vyššie uvedených funkcií je školská knižnica integrálnou súčasťou edukačného procesu a zárukou jeho kvality, pretože eliminuje aplikáciu didaktických metód vedúcich k memorovaniu uzavretých poznatkov z učebníc a podporuje aplikáciu didaktických metód vedúcich k samostatnosti žiakov v poznávacích procesoch a vytvára predpoklady na prístup k využívaniu informácií a poznatkov zo všetkých zdrojov. Tým vlastne podporuje tendencie moderného edukačného procesu - vytvoriť u žiaka schopnosti celoživotného vzdelávania. K naplneniu týchto funkcií musí mať knižnica vytvorené základné predpoklady:
Načrtnuté funkcie školskej knižnice i predpoklady ich naplnenia sú v súlade s medzinárodnými normami a odporúčaniami a v podstate sa uplatňujú vo všetkých krajinách sveta, ktorých vzdelávacie systémy sa vyznačujú vysokou kvalitou, flexibilitou a ich absolventi nachádzajú všestranné uplatnenie na trhu práce. Skúsenosti z mnohých krajín sveta potvrdzujú, že dobre fungujúca, moderná školská knižnica je predpokladom zvyšovania kvality vzdelávacích procesov, zmeny charakteru a metód výučby a aj kvality obsahu vzdelania každého jednotlivca. Práve z tohto dôvodu sú školské knižnice v pozornosti UNESCO a ďalších medzinárodných organizácií. Literatúra:
Príspevok bol spracovaný v rámci grantového projektu VEGA 1/5259/99. |
|
|
