 |
      |
Elektronické časopisy ako súčasť
digitálnej knižnice
Úvod Pre knižnice je prirodzené, že ako najstaršie informačné centrá prijali dôležitú úlohu pri budovaní informačnej spoločnosti, hoci pre knihovníkov nebolo ľahké nájsť si vhodné miesto v prostredí rýchlo sa meniacej informačnej spoločnosti. Knižnica ako informačné centrum nestála bokom, keď informácie začali prúdiť cez internet, alebo keď sa na celom svete začali objavovať projekty na digitalizáciu dokumentov. Zdá sa, že príchod digitálnej (virtuálnej alebo elektronickej) knižnice otriasol základmi tradičnej knižnice. Informačné a komunikačné technológie postupne menili tvár klasickej knižnice na modernú inštitúciu dnešných dní. Digitalizácia dokumentov a práca v sieti (v tom najširšom zmysle slova - internet, CD-ROM, elektronické publikovanie vrátane elektronických časopisov) priniesli nové motto - “mať prístup namiesto vlastniť”. Lekárska knižnica a jej progresívne služby Tu na tomto mieste by sme radi predstavili Lekársku knižnicu Univerzitnej knižnice Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach /ďalej len LK/, ktorá je najväčšou lekárskou knižnicou v regióne a jednou z troch najväčších lekárskych knižníc na Slovensku. Svoje služby poskytuje nielen študentom Lekárskej fakulty UPJŠ, ale predovšetkým lekárom pôsobiacim v klinickej praxi a vedecko-výskumnej činnosti, teda odborníkom, ktorí sú nútení neustále sledovať svetové trendy a aplikovať ich v praxi. Naši používatelia so svojimi informačnými potrebami a čoraz viac narastajúcimi požiadavkami na rýchle, relevantné a adresné informácie nás “nútia” analyzovať doteraz poskytované služby a sústreďovať naše úsilie na zavádzanie nových, moderných informačných služieb. Toto by však nestačilo, nakoľko dôležitým faktorom je ľudský faktor. Čoraz častejšie sa zamýšľame nad budúcou úlohou knihovníka, ktorý bude musieť byť predovšetkým radcom, konzultantom a sprievodcom, ktorého hlavnou úlohou bude pomôcť používateľovi orientovať sa v množstve informácií. Vďaka akademickému prostrediu a progresívnemu prístupu zo strany vedenia univerzitnej knižnice používatelia LK už od roku 1993 majú prístup do siete internet. Predpokladáme, že knižnica bola jedna z mála medzi knižnicami, ktorá umožňovala nielen prezerať si online katalógy najväčších svetových knižníc či odborné lekárske bázy dát, ale umožňovala aj používateľom v reálnom čase komunikovať s kolegami z celého sveta, zapájať sa do diskusných skupín a pod. V tom čase sa nám videlo správne, že sme organizovali napr. školenia o internete (e-mail, FTP, Telnet a pod.). Prax a skúsenosti po niekoľkých rokoch nás však viedli k prehodnoteniu neobmedzeného prístupu používateľov do internetu. Voľný prístup totiž spôsoboval dlhý rad čakateľov na voľné miesta pri počítačoch, pričom vyhľadávanie na internete často nesúviselo s odbornými potrebami používateľov. Treba ešte podotknúť, že v tom čase LK ako jediná na Lekárskej fakulte UPJŠ poskytovala tieto služby. Vzhľadom na túto a iné skutočnosti (vznik internetovských študovní na pôde LF a potreba knižnice maximálne využiť zatiaľ nedostatočný počet verejných počítačov na OPAC a iné vybrané informačné zdroje) knižnica obmedzila túto službu. Strategickým zámerom posledného roka v činnosti LK (aj pod čoraz väčším tlakom na službu typu Document Delivery prostredníctvom systémov JASON, ARIEL, BLDSC) je orientácia na získavanie elektronicky publikovaných dokumentov, konkrétne elektronických časopisov. Odborné elektronické časopisy - prečo nie? Najjcennejšou formou publikácie vedeckých výsledkov bol a doteraz je uznávaný odborný časopis. Avšak situácia v mnohých klasických vedeckých časopisoch je od prijatia príspevku po jeho vydanie, resp. dodanie do knižnice, problematická a v mnohých prípadoch zdĺhavá. Pritom odborníci chcú pracovať s informáciami, ktoré sú aktuálne. Súčasné možnosti a rozvoj internetu predpokladajú zmenu v šírení vedeckých poznatkov a vzájomnej komunikácie vedeckej komunity. Typológia elektronických časopisov
Elektronické časopisy v ponímaní 1. generácie dnes ponúka väčšina vedeckých či odborných vydavateľstiev, ako sú napr. Springer, Elsevier a pod. Ich spoločným znakom je, že v podstate kopírujú tlačenú verziu. Niektoré elektronické časopisy však nemajú tlačený ekvivalent, obyčajne sa nazývajú e-zines alebo e-journals. Pripomeňme si, že “elektronický” ešte automaticky neznamená “prístupný pomocou internetu”, elektronické časopisy môžu byť sprístupňované formou CD-ROM nosičov. Niektoré z elektronických časopisov ponúkajú iba dvojúrovňové abstrakty alebo niekoľko ukážkových krátkych článkov; pre plné texty treba byť členom príslušnej asociácie a mať časopis predplatený, resp. mať len predplatenú tlačenú verziu. Prístup je obyčajne umožnený pridelením hesla a može byť časovo obmedzený. U niektorých časopisov dochádza k tomu, že sa už nevydávajú jednotlivé čísla, ale iba celé ročníky. Prístupné sú plné texty článkov za predpokladu, že si predplatíte celý ročník. Tento aspekt umožňuje zverejniť článok okamžite po jeho prijatí a urýchli tak proces zverejnenia informácií. Známa alternatíva - získať vzorové číslo daného časopisu - je u väčšiny odborných časopisov, ktoré vyžadujú predplatné. Z prínosov elektronických časopisov 2. generácie pripomeňme použitie farebných ilustrácií, dokonca s možnosťou animácie. Ide o funkcie, ktoré obyčajne presahujú možnosti klasických vydavateľov. Napr. časopis okrem bežných článkov obsahuje niektoré články dostupné výlučne online, index skôr publikovaných článkov, odkazy na ďalšie časopisy patriace do “rodiny” vydavateľa a ďalšie kontakty. Bežne sa ponúkajú kalendáre akcií, ponuky kníh a, samozrejme, možnosť online predplatenia časopisu. Archivácia Kým klasickí vydavatelia vydávajú nové a nové publikácie, o ktorých dúfajú, že sú niekde zhromažďované, elektronický vydavateľ dáva svojim čitateľom k dispozícii nielen najnovšiu publikáciu /číslo časopisu/, ale tiež archív všetkých predchádzajúcich čísiel s možnosťou ich prehľadávania. Nároky na priestor sú v tomto prípade, na rozdiel od archivácie tlačených periodík, celkom zanedbateľné. Dokonca aj klasickí vydavatelia sa snažia svoju produkciu archivovať v elektronickej podobe, napr. na CD-ROM, pretože výhody archivácie materiálov v elektronickej podobe sú stále zrejmenšie. Pri štúdiu literatúry k uvedenej problematike sme sa stretli so zaujímavými, a azda i provokujúcimi názormi na médium, ktoré by informácie bezpečne a dlhodobo uchovalo. Podľa riaditeľa francúzskej Národnej knižnice Jean-Pierre Angremy “papier vydrží 500 rokov, bežný CD-ROM desať”. Elmar Mitler hovorí: “Áno, je to tak. S CD-ROM-om sme sa ocitli v slepej uličke. Alebo inak: môžeme robiť prakticky len to, čo robili už pred dvetisíc rokmi v Alexandrijskej knižnici, kde opisovali pergameny pred tým, než ich písmo vybledlo. Teda reprodukovať včas disky”. A do tretice názor Adolfa Knolla z pražskej národnejj knižnice znie: “Musíme sa tiež rozhodnúť, či má vôbec cenu niektoré veci uchovávať a archivovať. Veď akú praktickú hodnotu budú mať za 10 rokov pri súčasnom vývoji informačných technológií napríklad niektoré bázy dát či encyklopédie na CD-ROM-och? Možno ako múzejný doklad, ako sa to robilo kedysi”. Finančné náklady Je to otázka, s ktorou sa stretneme na samom začiatku pri úvahách, či nahradiť tlačené periodiká elektronickými, či náklady budú nižšie vzhľadom ns skutočnosť, že predplatné odborných časopisov vzrastá priemerným tempom o 10 % oproti predchádzajúcemu roku a pobybuje sa rádovo v 100 až 1000-och dolárov ročne. Podľa našich prieskumov cenová politika jednotlivých vydavateľstiev v oblasti elektronických periodík je veľmi rozdielna, dovolíme si tvrdiť, že až individuálna. Výhody
Nevýhody a riziká
Súčasný stav riešenia problematiky elektronických časopisov v LK Informácia o projekte MedLib a jej virtuálna študovňa. LK prehodnotila a objednala v tomto roku 87 titulov zahraničných, 82 titulov českých a 63 titulov slovenských periodík v klasickej, tlačenej podobe. I keď na jednej strane počet objednávaných titulov z roka na rok neustále klesá /v roku 1999 sme za periodiká zaplatili 1, 8 mil.Sk/, predsa len, i napriek ďalším formám prístupu k informáciam (napr. vyhľadávanie v internete), tlačená podoba časopisu a k nej bezprostredný prístup - v študovniach dominuje medzi používateľskými požiadavkami v knižnici. Na základe niekoľkoročných skúseností v oblasti informačných služieb sme sa minulý rok zamýšľali nad rozšírením možnosti sprístupňovania časopiseckých článkov spôsobom online. Úvodný projekt sme nazvali: MedLib a virtuálna študovňa (MedLib = Medical Library). Už sám názov by mal vypovedať, že ide o sprístupnenie medicínskych elektronických informačných zdrojov (v tomto príspevku budeme hovoriť len o jeho jednej časti, a o elektronických periodikách) v študovni nového, moderného typu. Projekt bol rozdelený do týchto častí:
V súčasnosti pracujeme na bode 2 - Analýza súčasného stavu, konkrétne na prieskume produktov a služieb dostupných vydavateľov a producentov. Rozdelili sme si ich logicky, podľa proveniencie. Zahraničné periodiká Prvým krokom bola požiadavka na nášho dodávateľa tlačených periodík o informácie, ktoré z dodávaných periodík sú:
Ďalšie požadované informácie sa týkali prístupu vzhľadom na ceny (nakoľko v cenovej ponuke by sa mala zohľadniť zľava pre knižnice, odoberajúce súčasne tlačenú veziu i online verziu):
Na základe dodaných informácií sme zistili, že z 53 časopisov z USA a Anglicka je v online verzii 32 titulov, z toho 9 titulov je zdarma. Ide o tituly: Americal Journal of Cardiology, Americal J. of Pathology, Annals of Internal Medicine, Archives of Dermatology, Archives of General Psychiatry, Archives of Otolaryngology, Cancer, Chest, Gastroenterology. České periodiká Nakoľko obrátiť sa na jedného dodávateľa českých periodík s našou požiadavkou bolo i je nereálne, volili sme cestu vyhľadávania v internete na Zdravotníckom informačnom serveri (http://www.MEDICAL.cz). V ponuke Zdravotnícke zdroje sme zistili voľný prístup približne k 40 odborným medicínskym časopisom s tým, že nejde o plné texty článkov, ale iba o abstrakty a kľúčové slová s retrospektívou od roku 1998. Takéto bolo naše zistenie v čase prípravy tohto príspevku. Skúsenosti však ukazujú, že pribúdajú neustále nové a je predpoklad, že časom pribudnú aj plnotextové tituly. Slovenské periodiká Vyhľadávanie online verzií bolo v prípade slovenských periodík obdobné ako u českých. Využili sme 2 www stránky, ktoré odkazujú na konkrétne medicínske periodiká (http://nic.savba.sk/logos, http://www.elis.sk). Ich počet sa taktiež neustále zvyšuje i napriek tomu, že uvádzajú väčšinou abstrakty a iba 2 z nich /Lekársky obzor a Slovakofarma Revue/ uvádzajú plné texty článkov za posledné 2 roky. Zaujímavosťou a zároveň výhodou je väzba /link/ na Pokyny pre autorov. Aj v prípade slovenských elektronických periodík predpokladáme, že ich počet porastie a bude sa zvyšovať prístup k plným textom. Tento prieskum nie je dokončený, bude pokračovať zisťovaním ďalších infomácií o elektronických periodikách nemeckej, francúzskej, švajčiarskej a rakúskej proveniencie. Z doterajších informácií i priebežných zistení sú v rámci nášho prieskumu tiež zaujímavé aj niektoré špeciálne služby alebo produkty ponúkané zahraničnými producentmi či vydavateľmi, ktoré sú konkrétne zamerané na sprístupňovanie plnotextových online časopisov. Na ukážku uvádzame stručný prehľad štyroch z nich: HighWire - ide o revolučný projekt Stanford University, ktorý predstavuje stále sa rozvíjajúcu kolekciu asi 150 titulov odborných časopisov predovšetkým z oblasti medicíny a biomedicíny. Používateľ má k dispozícii efektívny vyhľadávací nástroj, ktorý mu umožňuje plnotextové vyhľadávanie v celej kolekcii časopisov. Journal@Ovid - denne aktualizovaná báza dát firmy Ovid Technologies, USA, ktorá obsahuje cca 400 časopisov (medicínskych, technických) s väzbami na plné texty tých časopisov, s vydavateľmi ktorých má Ovid uzavreté licenčné zmluvy. Silver Linker - CD-ROM produkt firmy Silver Platter, USA, umožňuje prístup k plným textom vybraných časopisov. L@ser - systém prístupu k online časopisom, vyvinutý firmou Minerva, Rakúsko. Na záver.. Toto sú len úvodné kapitoly pripravovaného projektu, ktorý si kladie za cieľ vybudovať virtuálnu študovňu a ponúknuť odbornej lekárskej komunite najnovšie informačné zdroje vrátane elektronických časopisov. Použitá terminológia
Preštudovaná a použitá literatúra
|
|
|
