 |
      |
Knižnično-informačné služby pre
zrakovo postihnutých používateľov ako prvok humanizácie knižnično-informačnej
činnosti Úvodom Jedným z najzávažnejších celosvetových problémov civilizácie na prelome tisícročí je stúpajúci počet zdravotne postihnutých osôb vo všetkých krajinách sveta1) Ako závažný celosvetový jav je spojený s komplexom otázok života zdravotne postihnutých osôb - ich finančného zabezpečenia, integrácie v spoločenskom živote, vzdelávania, informačného zabezpečenia, psychickej adaptácie a prípravy na život so zdravotným postihnutím. Príprava na život so zdravotným postihnutím má dve základné úrovne:
Každé zdravotné postihnutie2) spôsobuje množstvo funkčných obmedzení, medzi ktoré patrí najmä prístup k informáciám. Zabezpečenie prístupu k informáciám a ich zdrojom v súčasnosti možno pokladať za najdôležitejší prostriedok podpory plnohodnotného života so zdravotným postihnutím zo strany spoločnosti. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Deklarácia základných práv mentálne postihnutých s aplikáciou na všetkých invalidných ľudí (OSN) zdôrazňujú aj právo na vzdelanie a získavanie informácií prostredníctvom sprístupnenia prostredia (bezbariérovosť) a opatrení na stály prístup k informačným zdrojom a ľahšie dorozumenie sa. Napr. Podľa štandardných pravidiel OSN na vytváranie rovnakých príležitostí....(1994, § 11) Štáty by mali pomôcť pri sprístupňovaní a dostupnosti kultúrnych ustanovizní - divadiel, múzeí, knižníc a ich služieb pre osoby so zdravotným postihnutím". Veľkú skupinu znevýhodnených používateľov3) v domácich a zahraničných knižniciach predstavujú používatelia s rôznym zdravotným postihnutím, ktorí v dôsledku dlhodobého alebo trvalého zdravotného postihnutia majú viac či menej obmedzené schopnosti a najmä možnosti využívania informácií, vzdelávania, sociálnych kontaktov a pod. v porovnaní so zdravou populáciou. Cieľom príspevku je priblížiť a analyzovať problematiku knižnično-informačných služieb, podmienky, špecifiká v uspokojovaní informačných potrieb zdravotne postihnutých používateľov z rôznych aspektov na príklade najpočetnejšej kategórie zdravotne postihnutých používateľov v našich i zahraničných knižniciach - používateľov s rôznymi stupňami zrakového postihnutia (úplná slepota, zvyšky zraku, slabozrakosť). Vychádzam pritom z názoru, že humanizačné poslanie knižnice vo vzťahu k zdravotne postihnutým je nielen v sprístupňovaní rôznych informačných zdrojov, na ktoré má zdravotne postihnutý právo ako každý iný občan. Pre zdravotne postihnutého občana je totiž knižnica aj miestom spoločenského kontaktu, kultúrnym miestom stretávania sa s vonkajším svetom, inštitúciou, ktorá akceptuje a zohľadňuje znevýhodnenie, ktoré telesné, zmyslové, mentálne a pod. postihnutie spôsobuje v prístupe k informáciám. 1. Vymedzenie základných otázok ovplyvňujúcich služby pre zdravotne postihnutých používateľov Aktuálnosť a potrebu riešenia problematiky knižnično-informačných služieb pre zdravotne postihnutých občanov v SR dokumentujú celoslovenské aktivity. Napríklad v roku 1999 sa uskutočnil celoslovenský odborný seminár Odstraňovanie informačných bariér a sprístupňovanie knižničných a informačných služieb zdravotne postihnutým občanom a to po prvýkrát so zameraním na riešenie problematiky služieb z aspektu rôznych konkrétnych postihnutí (zrakového, sluchového, mentálneho a telesného). Vo vecných prioritách a princípoch Stratégie knihovníctva a knižníc v SR na roky 1999 - 2005 v časti Knižničné služby a zdravotne postihnutí občania sa za strategický cieľ vytýčilo “odstraňovať informačné bariéry a sprístupňovať knižničné a informačné služby zdravotne postihnutým občanom”. Podľa štatistík za posledných 10 rokov narastá počet zdravotne postihnutých používateľov knižníc. Služby im poskytuje 50 % všetkých väčších knižníc (2. slovenský knihovnícky kongres, s. 25 - 26, 40). Štátny program dostupnosti knižničných služieb pre zdravotne postihnutých používateľov a pod. V predmetnej problematike vyvstávajú tieto základné otázky: a) Kto je zdravotne postihnutý používateľ vo vzťahu ku knižnici, ktorej služby chce využívať z hľadiska práv a povinností ako ktorýkoľvek iný občan? Čo knižnicu musí zaujímať, sú špecifiká zdravotného postihnutia vo vzťahu k informačným potrebám, prístupu k informačným zdrojom, vnímaniu informácií a aké kompenzačné pomôcky uspokojovanie informačných potrieb vyžaduje. Poskytovanie služieb zdravotne postihnutým občanom v podstate vyžaduje odpoveď v troch rovinách, a to aké informácie sú z hľadiska konkrétneho postihu dôležité, aká je potrebná komunikačná technika, ako “preložiť informáciu do jemu zrozumiteľnej podoby”. b) Organizačné, priestorové, technické, finančné zabezpečenie služieb. d) Interpersonálna komunikácia so zdravotne postihnutými. (Koľkí z nás vedia ako občania, ako správne reagovať, keď nás napr. nevidiaci požiada o pomoc, ak sme nie s ním v každodennom styku?) e) Problematika integrácie so zdravými v knižničnom prostredí. f) Problematika prípravy knižnično-informačných pracovníkov vo vzťahu k zdravotne postihnutým používateľom. (Napr. Zákon NR SR č. 149, z 26. júna 1995 o posunkovej reči nepočujúcich uvádza v § 4: Nepočujúce osoby majú právo na: používanie posunkovej reči, vzdelávanie sa s použitím posunkovej reči, informácie pomocou posunkovej reči v televíznom vysielaní verejnoprávnej inštitúcie, v knižniciach a na videotékach.) g) Spolupráca knižnice so vzdelávacími zariadeniami, organizáciami, nadáciami pre zdravotne postihnutých. Knižnica je v odstraňovaní informačných bariér len jedným z prvkov, v určitých oblastiach (napr. príprava zdravotne postihnutých ľudí na využívanie výpočtovej techniky) nemôže suplovať iné inštitúcie. h) Možnosti využívania výpočtovej techniky a moderných informačných technológií zdravotne postihnutými aj v knižniciach. V súčasnosti sa stáva výpočtová technika mimoriadne účinným prostriedkom napr. zmierňovania ťažkých dôsledkov straty či poškodenia zraku tým, že pomocou syntetickej reči, zväčšeného písma, reliéfneho zobrazovania a optického rozpoznávania písma sprostredkúva samostatný prístup k informáciám (počítače s hlasovým, hmatovým výstupom), potrebným pre vzdelávanie, zamestnanie, každodenný život. Internet pre nevidiacich a ťažko zrakovo postihnutých (v roku 1998 ho využívalo napr. v ČR 75 nevidiacich) im umožňuje výrazným spôsobom eleminovať informačný deficit využívaním jeho služieb, elektronická pošta, prehliadanie WWW stránok, možnosť využívať dennú tlač a periodiká v digitálnej forme, využívanie virtuálnej knižnice (Knižnice a tlačiarne pre nevidiacich K. E. Macana, Knižnice pre nevidiacich Davida Nebeského a pod.). Od apríla 1999 existuje napr. časopis Obzory pre nevidiacich len v elektronickej forme, v decembri 1999 bola otvorená nová zvuková knižnica s internetom pre nevidiacich v Okresnej knižnici Petra Bezruča v Opave.4) 2. Charakteristika zrakového postihnutia z hľadiska knižnično-informačnej činnosti Podľa údajov Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) žije na Slovensku asi 15 tisíc silne zrakovo postihnutých občanov (v Únii je registrovaných 5500)5). Za poruchu zraku sa pokladá zmena v stavbe a činnosti orgánov a procesu videnia, spôsobená centrálnymi alebo periférnymi príčinami - porucha oka, zrakovej dráhy alebo kôrových centier. Považuje sa za zmyslové postihnutie odstupňované podľa miery poškodenia zraku - nevidiaci, čiastočne vidiaci (zvyšky zraku), slabozrakí, tupozrakí a škúliaci. Dôsledky a prejavy vyplývajúce zo zrakového postihnutia, ktoré ovplyvňujú knižničnú prácu a využívanie služieb takto postihnutých používateľov knižnice: a) Veľký informačný deficit zapríčinený skutočnosťou, že rozhodujúce množstvo informácií (odborníci udávajú 80 %) získava človek zrakom. Vzťah zrakovo postihnutých (ďalej ZP) k dokumentom je v podstate rovnaký ako u vidiacich, odlišné sú formy vnímania - taktilné, t. j. dotykom a akustické, t. j. sluchom (pokiaľ nejde o kombinované postihnutie). Geniálny vynález od troch rokov slepého chovanca Národného ústavu pre mladých slepcov v Paríži, neskôr učiteľa Luisa Brailla, v roku 1825 (v roku 1829 založil v Lyone prvú slepeckú knižnicu) umožnil nevidiacim grafickú komunikáciu. Braillovo písmo znamenalo pre nevidiacich to, čo vynález kníhtlače pre vidiacich (napr. je jediným zdrojom informácií pre hluchonemých nevidiacich). b) Kompenzácia zrakového postihnutia tak u nevidiacich, ako aj slabozrakých silnejším rozvojom iných zmyslov, a to najmä hmatu, sluchu a zložiek osobnosti (pamäť, intelekt, praktické schopnosti a manuálne zručnosti). c) Problémy s pohybom v priestore - umožniť v priestoroch knižnice správnu a bezpečnú orientáciu ( prostriedky pre zvukovú orientáciu, pohybovú orientáciu, v zahraničných knižniciach napr. špeciálne podlahové krytiny, fontánky, využitie vôní na orientáciu v priestore a pod.) d) To, čo vo všeobecnosti knižnica potrebuje na poskytovanie kvalitných služieb ZP je:
2.1 Vymedzenie informačných zdrojov pre zrakovo postihnutých Za základné informačné zdroje na uspokojovanie informačných potrieb a prostriedky zmierňovania informačného deficitu ZP pokladám:
2.2 Špecifiká vybraných informačných zdrojov Fondy dokumentov - ich poznanie a dostatok je základným predpokladom poskytovania služieb pre ZP. Špeciálne kolekcie dokumentov v súčasnosti tvoria rôzne typy dokumentov v Braillovom písme s taktilnými obrázkami (knihy, časopisy, kaledáre, sprievodcovia, atlasy, mapy a pod.), bežné obrázkové knihy s textom v Braillovom i štandardnom písme; dokumenty s veľkým typom písma (Large Print Books); rôzne typy zvukových dokumentov, ako sú:
Zahraničné knižnice do tohto fondu začleňujú aj obrazy, sochy, umelecké diela registrované ako dokumenty pre hmatovú identifikáciu. V súvislosti s dokumentačnými informačnými zdrojmi nielen pre zrakovo postihnutých používateľov v slovenskej realite možno vymedziť tieto problémy:
1.2 Knižnično-informačné služby pre zrakovo postihnutých v SR Prístup k informačným zdrojom a ich využívanie tými zrakovo postihnutými, ktorí ich chcú, môžu a vedia využívať, realizujú na Slovensku v súčasnosti najmä verejné knižnice (tradícia sprístupňovania zvukových kníh na Slovensku spadá do konca päťdesiatych rokov). Najväčším špecializovaným pracoviskom je oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých Mestskej knižnice v Bratislave (pôsobí od mája 1991, keď nadviazalo na činnosť oddelenia zvukovej knihy SlTK). Na základe prieskumov Katedry knižničnej a informačnej vedy (1995, 1996), Univerzitnej knižnice (1998) a praktických skúseností prezentovaných v odbornej tlači možno konštatovať:
Záverom Úspešnosť každej služby ako prostriedku sprístupňovania informačných zdrojov závisí od jej obsahu, kvality a najmä akcetápcie používateľom, pre ktorého je určená, a to na základe obojstranne akceptovateľného vzťahu medzi pracovníkom a zdravotne postihnutým používateľom. Čo tieto skutočnosti vo vzťahu k službám pre zdravotne postihnutých používateľov od nás vyžadujú? Nič zvláštne, len si uvedomiť, že nie je vylúčené, že zajtra oslepneme, ohluchneme alebo prídeme o nohu. Možnosti a podmienky, ktoré v knižnici pre zdravotne postihnutých občanov vytvárame, sa môžu stať podmienkami a možnosťami našimi. Poznámky 1) Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje napr. pred rapídnym pribúdaním prípadov slepoty a poškodenia zraku. Podľa jej prognóz vzrastie do roku 2020 počet nevidiacich na 76 miliónov a slabozrakých na 300 miliónov, ročne oslepne 7 miliónov ľudí, piatim miliónom sa podarí zrak čiastočne prinavrátiť. 2) Medzinárodná klasifikácia porúch, poškodení, zdravotných postihnutí a handicapov Svetovej zdravotníckej organizácie (Ženeva, 1998) uvádza 200 druhov zdravotného postihnutia, každé triedi do troch stupňov a diferenciácie podľa doby, keď k postihnutiu došlo, ako k nemu došlo, či ide o vrodené alebo získané postihnutie, spôsobené úrazom, chorobou, degeneratívnymi zmenami a pod. 3) V spoločnosti, v domácej i zahraničnej knižnično-informačnej teórii i praxi sa používajú rôzne označenia, napr. handicapovaní (“”andicapom" sa chápe strata, prípadne obmedzenie príležitosti mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní, určitá nezhoda medzi osobou s postihnutím a prostredím), postihnutí, vymedzenie postihu a jeho stupňa (napr. nevidiaci, slabozrakí, hluchí, nedoslýchaví a pod.). Na základe odporúčania IFLA (1993) sa používa termín znevýhodnení (disadvantiged) zdravotne, sociálne ako člen komunity, ktorý:
4) Náhodne vybrané príklady z “najbližšieho zahraničia” dokumentujú, akým smerom pôjde vývoj aj v službách knižníc pre zrakovo postihnutých. Pri internetizácii slovenských knižníc by sa nemalo zabúdať ani na túto oblasť. 5) Aj keď podľa extrapolácie podielu zrakovo postihnutých by išlo až o 70 tisíc (podľa kritérií vymedzenia).
Zoznam bibliografických odkazov
Príspevok bol spracovaný v rámci grantového projektu VEGA 1/5259/99. |
|
|
