Členské štáty Európskej únie a Európska komisia, vedomé si dôležitosti výskumu a rozvoja vedy a techniky pre rozvoj a prosperitu celej spoločnosti, systematicky podporujú túto oblasť. V roku 1984 Európsky parlament prijal strategickú deklaráciu v prospech knižníc podľa jej predkladateľa, nazvanú ako ”Schwenckeho rezolúcia”. Táto rezolúcia odporúčala vytvoriť ”Európsku knižnicu” a vyzvala Európsku komisiu, aby predložila príslušné návrhy. Koncom 80. rokov sa záujem európskych inštitúcií o úlohu knižníc formalizoval a rezolúcia Rady ministrov kultúr z roku 1985 začala nadobúdať reálny efekt uvedením knižničného programu.

Inicializovala sa séria prieskumných aktivít, ktoré mali zmapovať veľkosť, dosah a vplyv knižničného sektora a identifikovať oblasti, v ktorých majú knižnice ťažkosti pri prispôsobovaní sa novým podmienkam informačnej spoločnosti, a oblasti, kde by kooperatívne európske akcie mohli najviac prospieť.

Účelom nebolo vytvoriť supernárodnú elektronickú knižnicu, ale napomôcť vytvorenie prostredia, kde by národné a regionálne siete knižníc a služieb mohli kooperovať a navzájom medzi sebou pôsobiť a kde by národné politiky mohli nájsť pridanú hodnotu z iniciatív Európskeho spoločenstva. V októbri 1987 bol schválený návrh činností. Dlhodobým cieľom bolo iniciovať proces zmien európskych knižníc, založený na kooperácii medzi nimi s využitím efektu snehovej gule, t. j. postupného nabaľovania.

V roku 1990 sa Knižničný program stal súčasťou 3. rámcového programu rozvoja vedy a techniky na roky 1990 - 1994 s nasledujúcimi cieľmi:

• dostupnosť a prístupnosť moderných knižničných služieb v celej EÚ, zohľadňujúc existujúce odlišnosti v úrovni poskytovaných knižničných služieb v jednotlivých geografických oblastiach,
• rýchlejší prienik informačnej a komunikačnej technológie do knižníc ekonomicky efektívnym spôsobom,
• štandardizácia potrebná pre spoločné využívanie zdrojov knižníc,
• harmonizácia a konvergencia národných knižničných politík.

Pracovný program bol štruktúrovaný v štyroch komplementárnych akčných líniách: prvé dve boli zamerané na zlepšenie bibliografických a knižničných sieťových infraštruktúr, aby sa posilnil vývoj medzinárodných služieb založených na spoločne využívaných zdrojoch, a druhé dve boli zamerané na stimulovanie pilotných služieb a prototypy produktov a nástrojových prostriedkov vyvíjaných a realizovaných v spolupráci medzi knižnicami a súkromným sektorom.

Akčná línia I - Počítačové bibliografie: vytvárať, rozširovať a harmonizovať strojové bibliografie a katalógy v Európe vrátane retrospektívnej konverzie dôležitých zbierok na medzinárodnej úrovni, prispievajúc tak k spoločnému využívaniu knižničných zdrojov.

Akčná línia II - Vzájomné medzinárodné prepájanie knižničných systémov do sietí: pomáhať pri zavádzaní sieťových služieb medzi knižnicami tým, že sa zabezpečí úplné preskúmanie a využitie technologických možností dostupných prostredníctvom nových telekomunikačných služieb a pokroku v prepájaní otvorených systémov.

Akčná línia III - Inovačné knižničné služby: umožniť knižniciam ponúkať ekonomicky efektívnejšie knižničné služby prostredníctvom využívania pokrokových vyspelých informačných a komunikačných technológií.

Akčná línia IV - Technologicky založené knižničné produkty a prostriedky: stimulovať európsky trh podnecovaním a podporou spolupráce súkromného sektora s knižnicami, aby sa vytvorili životaschopné produkty, služby a prostriedky navrhnuté špecificky pre knižnice.

Bezprostredným cieľom tohto prvého programu bolo nastoliť proces zmien a stimulovať uvedomenie si prínosov a dôležitosti európskej spolupráce medzi knižnicami.

V období rokov 1991 - 1994 boli uverejnené tri výzvy – súbehy a odštartovalo sa viac ako 80 akcií vrátane 51 hlavných kooperatívnych projektov s podielovým financovaním, množstvo zosúlaďovacích akcií alebo platforiem a prieskumov, ako aj veľa štúdií, ktoré sú dnes publikované. Tieto boli zamerané prakticky na všetky oblasti záujmu knižníc na začiatku 90. rokov s ohľadom na aplikácie informačných a telekomunikačných technológií vrátane objavujúceho sa internetu. Zahrnuli vyše 200 organizácií v Európe. Počas tohto obdobia sa v mnohých členských štátoch EÚ rozvinuli programy a politika, ktoré napriek tomu že neboli závislé od akcií EK, sa vo všeobecnosti uberali tým istým smerom.

Mnohé výsledky tohto programu predstavujú dôležité stavebné bloky a experimenty pre 4. rámcový program.

V 4. rámcovom programe RVT sa knižničný program, ktorý nadviazal na výsledky a prebiehajúce činnosti a projekty 3. rámcového programu a súčasne sa posúval do dôležitých nových oblastí, stal časťou Programu telematických aplikácií. Informácie sa čoraz častejšie vytvárajú, šíria, sprístupňujú a využívajú úplne v elektronickej forme a knižnice majú ústrednú úlohu v riadení týchto informačných tokov, predstavujúc používateľom nové spôsoby práce a používania informácií. Program stanovený na roky 1994 - 1998 vyzdvihol knižnice ako kľúčových účastníkov v posune k elektronickej informačnej infraštruktúre a bol zameraný na posun od služieb na základe zbierok k službám na základe prístupu prostredníctvom spoločného využívania zdrojov, vzájomného prepojenia a sietí. Program mal priniesť skutočne široký celoeurópsky prístup k sieťovým knižničným službám. Ďalšou perspektívou telematického knižničného programu bolo vytvoriť modernú európsku knižničnú infraštruktúru na podporu sociálneho, ekonomického a kultúrneho života EÚ. Cieľom programu bolo tiež podporiť viac trhovo orientovaný vzájomný prístup knižníc a harmonizovať prevažne verejný knižničný sektor so súkromným sektorom dodávateľov informácií.

Tri akčné línie programu odrážali previazané úrovne, v ktorých fungujú knižnice: samotná knižnica, tradičný informačný reťazec, ktorého sú knižnice integrálnym prvkom, a objavujúci sa svet sieťových informácií.

Akčná línia A - Sieťovo orientované vnútorné knižničné systémy s dôrazom na trvalý vývoj prostriedkov pre efektívne služby. Lokálne systémy majú umožňovať prepojenie do sietí. Požadoval sa tiež špecifický vývoj systémov na riadenie a poskytovanie služieb v množstve rozmanitých elektronických formátov. Knižnice musia byť schopné získavať dokumenty a narábať s nimi v elektronickej forme a konvertovať existujúce zdroje tak, aby boli prístupné prostredníctvom telematických systémov. V tejto akčnej línii pokračovala spolupráca so súkromným sektorom pri vývoji vhodných aplikácií pre knižnice na podporu úsporných a moderných knižničných služieb.

Akčná línia B - Telematické systémy pre knižničnú spoluprácu a siete s dôrazom na posun od zbierkovo orientovaných knižníc k prístupovo orientovaným knižniciam. Rozšírená spolupráca medzi samotnými európskymi knižnicami (ale aj s dodávateľmi a vydavateľmi) môže významne zvýšiť rozsah, kvantitu a kvalitu zdrojov a služieb prístupných jednotlivým používateľom knižníc. Medziknižničné siete prepájajúce domáce i zahraničné knižnice zabezpečia rozvoj zdrojov a ich spoločné využívanie a poskytnú integrované služby používateľom. Takisto knižnice potrebujú rozšíriť svoje prepojenia na vydavateľov a distribútorov, pretože požiadavky používateľov na elektronickú distribúciu publikovaných informácií sa stávajú čoraz bežnejšími. Posun k elektronickým informáciám vedie k zmenám spôsobu, akým sa produkty a služby predávajú, distribuujú, overujú, pokiaľ ide o ich autenticitu, a platia. Knižnice majú hrať v tomto procese ústrednú úlohu.

Táto akčná línia bola základným kameňom knižničného pracovného programu a bola zameraná na konsolidáciu, integráciu a rozširovanie výsledkov projektov predchádzajúceho programu.

Akčná línia C - Knižničné služby pre prístup k sieťovým informačným zdrojom s dôrazom na pridanú hodnotu a sprostredkovaciu úlohu knižníc v sieťovom informačnom svete. Tradičnou úlohou knižníc bolo poskytovať prístup k dokumentom, ktoré samy zbierali a uchovávali. Aj keď táto úloha stále zostáva, čoraz väčšmi sa požaduje, aby knižnice ponúkali prístup k sieťovým informačným zdrojom. Tieto zahŕňajú archívy súborov a údajové súbory (dokumenty, softvér, obrázky, štatistické prehľady atď.), ako aj interaktívne služby. Knižnice majú dobrú pozíciu, aby hrali veľmi dôležitú úlohu v organizácii a distribúcii sieťových informácií a pôsobili ako sprostredkovateľ medzi koncovým používateľom a zdrojom za predpokladu, že zmobilizujú svoje sily a sústredia ich na vývoj, ktorý potrebujú. Táto akčná línia umožnila knižničnej komunite vyvinúť strategické aliancie s ostatnými účastníkmi informačnej infraštruktúry.

Boli vyhlásené dva súbehy. Začalo sa 26 kooperatívnych projektov a 14 zosúlaďovacích alebo iných akcií. Spolu pokrývajú všetky témy identifikované v pracovnom programe.

Horizontálne alebo podporné akcie boli zamerané na širšie záležitosti spoločné skupinám projektov, napr. otázky autorských práv v elektronickom prostredí, výkonové ukazovatele a manažment informácií, implementácia protokolov ako Z39.50, alebo vytvárali spoločnú platformu pre kľúčových účastníkov na definovanie kooperatívnych akcií a stratégií (napr. zoskupením národných knižníc, verejných knižníc, hudobných inštitúcií), alebo za zameriavali na rozširovanie, oboznamovanie a využívanie. Tieto podporné akcie prispeli ku konsolidácii toho, čo program už dosiahol, a súčasne optimalizovali úspech budúcich projektov.

Program bol tiež otvorený pre potreby krajín strednej a východnej Európy, no celkom málo nových projektov a akcií zahŕňa partnerov z týchto krajín alebo sa zameriava na tieto krajiny.

Tretiemu a štvrtému rámcovému programu RVT Európskej komisie bol venovaný príspevok na Infose v roku 1995 [1].

Výsledkom súbehov knižničného programu bola pestrá rozmanitosť projektov a základy na rozvíjanie európskeho knižničného priestoru: základné idey, kooperácia medzi knižnicami a informačnými odborníkmi, nové produkty. Prehľad projektov s popisom bol uverejnený v papierovej podobe [2], na CD-ROM-e [3], ale najaktuálnejšie informácie možno nájsť na WWW stránkach Generálneho riaditeľstva XIII Európskej komisie ( http://www.echo.lu/libraries/en/libraries.html ).

Jednou z posledných zosúlaďovacích akcií bola konferencia ”Konsolidovanie európskeho knižničného priestoru”, ktorá sa uskutočnila v novembri v Luxemburgu. Táto konferencia sumarizovala a vyhodnotila výsledky a úspechy telematického programu pre knižnice, ale poskytla aj pohľad na nové aliancie a kľúčové otázky, pred ktorými stojí európska informačná spoločnosť v novom tisícročí. Konferencia o. i. umožnila účastníkom preskúmať stratégie využívania projektov, prediskutovať spoločné problémy a budúce trendy a vytvoriť platformu pre budúcu kooperáciu a rozvoj. Giovanna Merola vo svojom hodnotiacom referáte [6] zoskupila výsledky a projekty do skupín v dvoch kategóriách: technológie a  prostriedky a služby

Treba tiež podotknúť, že pri testovaní nových služieb sú niektoré cielene zamerané na rozličné skupiny používateľov, ako sú vedeckí špecialisti, študenti, deti, dospievajúci, zrakovo postihnutí, obyvatelia odľahlých oblastí a pod. (CHILIAS, ILIERS, TESTLAB).

Niekoľko významných čísel o knižničnom programe v rokoch 1990 - 1998:

Keďže program bol zameraný hlavne na používateľov a ich aplikácie, veľký pokrok technológií, resp. vývoj úplne nových nebol cieľom programu, ale skôr širšie a efektívnejšie využitie existujúcich, ale pokročilých technológií. Jedným z hlavných úspechov bolo, že sa zlepšila znalosť aplikácií týchto technológií, ktoré budú kľúčovými prvkami vyvíjajúcej sa úlohy knižníc.

V knižničnom spoločenstve členských štátov sa podarilo rozvinúť pochopenie pre európsku dimenziu knižničných sietí a služieb vo vyvíjajúcej sa informačnej spoločnosti. Vznik rôznych záujmových skupín (národné knižnice (CoBRA), verejné knižnice atď.) v rámci programu odráža tento nový rozmer, ktorý sa ďalej posilňuje praktickými skúsenosťami zo samotných kooperačných projektov.

Pracovné programy úspešne vytvorili konštruktívnu rovnováhu partnerstva v projektoch, spájajúc knižnice všetkých typov, softvérové firmy a komunikačné spoločnosti.

Významný vplyv sa dosiahol prostredníctvom aplikácie štandardov, a to nielen technických a knihovníckych, ale aj v metodológii. Niekoľko významných projektov podporovalo implementáciu a používanie sieťových a formátových štandardov v knižniciach a v celom informačnom spoločenstve. Európske fórum pre implementátorov knižničných aplikácií EFILA sa stalo katalyzátorom širokej spolupráce na nových štandardoch.

Získali sa pozoruhodné skúsenosti v oblasti autorských práv a ochrany intelektuálneho vlastníctva. Vytvorila sa platforma ECUP, ktorá umožnila výmenu ideí o stratégiách a aplikáciách v knižničnom kontexte, ako aj presadzovanie záujmu knižníc na iných fórach, kde sa o týchto otázkach diskutuje.

Prototypy mnohých inovačných služieb v oblasti dodávania dokumentov, obrazových informácií, vzdelávania a školenia, a prístup k sieťovým knižničným zdrojom vytvárali podmienky na vývoj predajných produktov.

Program mal značný vplyv na politiku automatizácie a sieťového prepájania knižníc vo viacerých krajinách a posilnil európsku spoluprácu na úrovni rozhodovacích procesov.

Samozrejme, len veľmi malá časť z vyše 90 000 knižníc, ktoré sú v EÚ, sa priamo zúčastnila na programe, ale bližší pohľad na predkladateľov návrhov projektov indikuje, že to neboli len knižničné organizácie, ktoré sú na čele inovácií v EÚ, ale aj niektoré knižnice, kde je už reálna potreba istých služieb.

Zdá sa, že rozsah účasti a úspešnosť závisia od stupňa zlepšenia národnej infraštruktúry, stavu informačných a knižničných produktov a rozvoja informačného trhu v každej krajine.

Knižničný program ponúkol reálnu príležitosť na organizačnú obnovu a technologický rozvoj knižníc a priemyslu kultúrnych technológií. Projekty vyprodukovali nielen produkty a služby, ale tiež širokú paletu stavových analýz, dokumentov, softvérových špecifikácií, užitočných správ. Z celkového množstva okolo 1000 výstupov je veľká časť verejne prístupná. Hlavným súčasným problémom je transformácia prototypov do produktov, údržba týchto produktov a ich širšia aplikácia a využitie, aby sa knižničné služby stali efektívnejšie.

A tu môžu slovenské knižnice ťažiť z výsledkov knižničného programu EÚ. Pomôcť im v tomto môžu aktivity vykonávané v rámci špeciálneho projektu sprievodných opatrení EXPLOIT, ktorý je zameraný na využívanie a šírenie výsledkov projektov, a jeho WWW stránky možno nájsť na adrese: http://www.exploit-lib.org/ . EXPLOIT publikuje aj svoj webový magazín.

V decembri roku 1998 Európsky parlament a rada schválili 5. rámcový program RVT Európskeho spoločenstva na roky 1998 - 2002. Tento program má byť odpoveďou na hlavné socioekonomické problémy a má za cieľ zabezpečiť zvýšenie európskej ekonomickej a priemyselnej konkurencieschopnosti, vytváranie pracovných príležitostí, napĺňanie sociálnych potrieb a zlepšenie kvality života európskych občanov prostredníctvom inovácií. Výstupy európskeho výskumu sa majú premietnuť do hmatateľného prospechu a prínosov pre všetkých.

5. rámcový program pozostáva zo 4 tematických programov, pokrývajúcich celý rad dobre definovaných problémov a 3 horizontálne programy, reagujúce na všeobecné potreby všetkých výskumných oblastí. Celkový rozpočet programu je 14,96 miliárd euro.

Štyri tematické programy sú:

1. Kvalita života a manažment živých zdrojov
2. Podpora používateľsky priateľskej informačnej spoločnosti (IST)
3. Konkurencieschopný a trvalý rast (GROWTH)
4. Energia, prostredie a trvalý rozvoj (EESD)

Tri horizontálne programy sú:

1. Potvrdenie medzinárodnej úlohy vedy a výskumu európskeho spoločenstva (INCO II)

2. Podpora inovácií a účasti stredných a malých podnikov (INNOVATION-SMES)

3. Zvyšovanie ľudského vedeckého potenciálu a bázy socioekonomických znalostí (IMPROVING)

Výskum a školiace aktivity v oblasti jadrovej energie/nukleárnej energie sú implementované v sekcii Euratom 5. rámcového programu RVT.

WWW stránky 5. rámcového programu sú na adrese: http://www.cordis.lu/fp5/home.html

Druhou témou 5. rámcového programu je pre používateľa priateľská informačná spoločnosť. Program dostal názov Technológie pre informačnú spoločnosť – IST a riadi ho Generálne riaditeľstvo XIII Európskej komisie za asistencie výboru IST, v ktorom je zastúpený predstaviteľ každého členského alebo pridruženého štátu. Tieto orgány sú vo svojej práci podporované poradnou skupinou IST, ktorá má 25 členov - veľmi skúsených expertov v tejto oblasti, ktorí poskytujú nezávislé expertné rady týkajúce sa obsahu pracovných programov IST. Tento program je jediným a integrovaným programom založeným na novom prístupe, ktorý odráža konvergenciu spracovávania informácií, komunikácií a mediálnych technológií. Kľúčovými slovami programu sú integrácia, extenzia a konvergencia. Program vychádza z predchádzajúcich programov ACTS, Esprit a Telematické aplikácie, zlučuje a rozširuje ich.

Cieľom programu je používateľsky priateľská informačná spoločnosť: Strategickým cieľom programu IST je realizovať prospech a prínosy informačnej spoločnosti pre Európu zrýchlením jej nástupu a zabezpečením splnenia potrieb jednotlivcov a podnikov. Program má 4 navzájom súvisiace špecifické ciele. Cieľom pre jednotlivé súkromné osoby je splniť očakávania a požiadavky na vysokokvalitné a prístupné služby všeobecného záujmu. Pre európskych podnikateľov, pracovníkov a spotrebiteľov je cieľom umožniť jednotlivcom a organizáciám inovovať a byť efektívnejší a účinnejší v ich práci a tým poskytovať základy pre trvalý rast a zamestnanie s vysokou pridanou hodnotou a súčasne zlepšovať kvalitu pracovného života. V sektore obsahu multimédií je kľúčovým cieľom potvrdiť Európu ako vedúcu silu, realizujúc jej úplný potenciál. Z hľadiska technológií, ktoré sú základom informačnej spoločnosti, je cieľom programu riadiť ich vývoj, zabezpečovať ich použiteľnosť a urýchľovať ich aplikáciu v celej Európe.

Stratégia programu: Výskum informačnej a komunikačnej technológie financovaný spoločenstvom je integrálnou súčasťou celkovej stratégie EÚ pre informačnú spoločnosť.

Socioekonomické potreby: Práca bude zameraná na prospech a prínosy, ktoré ponúkajú technológie informačnej spoločnosti vo všetkých priemyselných aktivitách - od efektívnejších metód práce a podnikania až po vysoko kvalitné a lacné služby všeobecného záujmu alebo nové formy oddychu a zábavy.

Európska pridaná hodnota: Európska spolupráca v oblasti výskumu, vedy a techniky je dôležitá z mnohých dôvodov, napr. aby sa dosiahlo kritické množstvo skúseností alebo iných vzácnych, nedostatkových zdrojov alebo prostriedkov, alebo aby sa dosiahol konsenzus nevyhnutný pre štandardizáciu.

Európska konkurencieschopnosť: Technológie informačnej spoločnosti podporujú rýchly nárast množstva produktov a procesov v celej ekonomike. Aby bola Európa konkurencieschopná na globálnom trhu, potrebuje zvládnuť tak dodávku, ako aj používanie takýchto technológií.

Kľúčovými pojmami, ktorými sa riadi plánovanie programu, sú integrácia – potreba jediného integrovaného programu odrážajúceho konvergenciu technológií a médií, priemyslu a trhu - a flexibilita, ktorá sa zabezpečuje prostredníctvom ročných tzv. Pracovných programov, v ktorých sa prehodnocuje zameranie v závislosti od sociálnych a technologických a priemyselných zmien.

Novými kľúčovými charakteristikami programu sú rozvoj prierezových programových tém a zoskupovanie projektov.

Štruktúra a obsah programu IST

IST program sa skladá zo 4 navzájom súvisiacich, tzv. kľúčových akcií, ktoré definujú priority výskumu.

KA 1 - Systémy a služby pre občanov. Cieľom je posilniť vytváranie budúcej generácie používateľsky priateľských, spoľahlivých, ekonomicky efektívnych služieb všeobecného záujmu, aby sa splnili požiadavky používateľov na flexibilný prístup pre každého, odvšadiaľ a kedykoľvek, aby sa splnili potreby a očakávania európskych občanov na vysoko kvalitné a prístupné služby všeobecného záujmu. RVT bude zameraný na oblasť zdravia, osoby so špeciálnymi potrebami (vrátane starých a postihnutých), na oblasť administratívy, životného prostredia a dopravy.

KA 2 - Nové pracovné metódy a elektronický obchod. Cieľom je vyvinúť technológie informačnej spoločnosti, ktoré by umožnili jednotlivcom a organizáciám (najmä SMP) inovovať a byť efektívnejšími a účinnejšími v ich práci, teda aj konkurencieschopnejšími, a súčasne zlepšovať kvalitu pracovného života jednotlivcov prostredníctvom technológií informačnej spoločnosti , aby sa oslobodili od mnohých obmedzení daných pracovnými metódami a organizáciou vrátane tých, ktoré sú dané vzdialenosťou a časom, ako aj zvyšovať dôveru spotrebiteľov. Zvláštna pozornosť sa bude venovať sociálnym dôsledkom nových pracovných metód. KA 2 zahŕňa vývoj aj predaj tovarov a služieb, obzvlášť na elektronickom trhu, a berie do úvahy rozličné požiadavky a schopnosti individuálnych pracovníkov, spotrebiteľov a podnikov a organizácií vrátane potrebného vzdelávania. RVT bude podporovať identifikáciu nových organizačných paradigiem, ktoré budú možné prostredníctvom konvergencie informačnej a komunikačnej technológie, bude poskytovať technológie, ktoré zabezpečia dôveru, a bude vyvíjať prostriedky vyžadované jednotlivcami a skupinami, aby mohli pôsobiť v nových organizačných prostrediach. Do úvahy sa bude brať globálny kontext, najmä rýchly vývoj trhu a socioekonomické faktory, a cieľom bude vyvinúť a demonštrovať najlepšie pracovné a podnikateľské praktiky, využívajúc európske prednosti, ako sú elektronické platby, smart karty, mobilné systémy, softvér pre modelovanie podnikateľských procesov, podnikový manažment a ochrana spotrebiteľov.

KA 3 - Multimediálny obsah a prostriedky. Cieľom je zlepšiť funkcionalitu, použiteľnosť a akceptabilitu budúcich informačných produktov a služieb, aby sa zabezpečila jazyková a kultúrna rozmanitosť a aby sa zvýšila valorizácia a využívanie kultúrneho dedičstva Európy; stimulovať tvorivosť a zlepšiť a rozšíriť vzdelávacie a školiace systémy pre celoživotné vzdelávanie. Práca bude zahŕňať nové modely, metódy, technológie a systémy pre vytváranie, spracovávanie, riadenie, sieťovanie, prístup a využívanie digitálneho obsahu vrátane audiovizuálneho. Dôležitým rozmerom výskumu budú nové socioekonomické a technologické modely pre reprezentáciu informácií, znalostí a know-how. Práca bude zameraná na aplikačne orientovaný výskum, sústreďujúc sa na publikovanie, najmä interaktívne elektronické, audiovizuálne materiály, kultúru – digitálne kultúrne dedičstvo a obsah, ďalej na vzdelávanie a generický výskum v oblasti jazykových a obsahových technológií pre všetky aplikačné oblasti, prístup k informáciám, ich filtrovanie a spracovávanie a bude tiež zahŕňať overovanie, preberanie výsledkov, zosúlaďovanie a štandardizáciu. Cieľom je tiež potvrdiť Európu ako vedúcu silu v tejto oblasti a realizovať potenciál jej tvorivosti a kultúry.

KA 4 - Podstatné technológie a infraštruktúry. Cieľom je ďalší vývoj týchto technológií, ktoré sú podstatné pre informačnú spoločnosť a spoločné pre viac ako jednu aplikáciu, rozšírenie ich použiteľnosti a zrýchlenie ich nasadzovania. Práca bude zameraná na konvergenciu informačnej technológie a komunikácií, mobilnej a osobnej komunikačnej technológie, na mikroelektroniku, sieťové technológie a infraštruktúry, technológie pre softvérové systémy a služby, simuláciu a vizualizáciu, nové multisenzorové rozhrania a na vývoj nových periférií, podsystémov a mikrosystémov. Práca sa sústredí na technológie a infraštruktúry spoločné pre niekoľko aplikácií, zatiaľ čo technológie špecifické pre jednu aplikáciu sa budú riešiť v kontexte tejto aplikácie v iných častiach rámcového programu.

Prierezové témy

Prierezové témy sú najpraktickejším prejavom tak integrovanej povahy programu IST, ako aj princípu konvergencie spracovávania informácií, komunikácií a medií. Obsahom prierezového programu sú ”akcie” a ”zoskupenia”, ktoré majú zabezpečiť, aby sa predmety výskumu spojené s viac než jednou kľúčovou akciou riešili koherentným spôsobom, kde každá KA sa sústredí a prispeje k riešeniu z jej vlastnej perspektívy. Tieto aktivity prispievajú zabezpečením výmeny informácií, vytváraním konsenzu a koordináciou výskumu tém, ktoré sú prierezové v architektúre programu a spoločné pre viaceré témy. Prierezové akcie predstavujú plánované prierezové projekty a prierezové zoskupenia vytvárajú a posteriori prepojenia medzi riešenými projektmi v jednotlivých kľúčových akciách.

Technológie budúcnosti

Táto špecifická aktivita v oblasti technológií budúcnosti pokrýva výskum dlhodobej povahy alebo taký výskum, ktorý má vysokú mieru rizika, no toto riziko je však kompenzované prísľubom veľkého, podstatného pokroku a potenciálu s významnými dôsledkami na priemysel a spoločnosť. Aby program zostal otvorený pre nové vedecké idey zajtrajška, 4 kľúčové akcie sú vyvážené touto akciou s vizionárskou a priekopníckou perspektívou. Táto programová akcia nie je obmedzovaná prioritami kľúčových akcií a zostáva skôr otvorenou pre nové možnosti a nové trendy budúceho výskumu. Posilňuje prepojenie a tok ideí iniciatív a ľudí medzi akademickým a priemyselným prostredím v EÚ.

Aktivity na podporu vedeckovýskumných infraštruktúr

Program tiež podporuje aktivity zahŕňajúce široké prepojenie existujúcich národných vedeckovýskumných a vzdelávacích sietí a tiež integráciu popredných európskych experimentálnych testovacích miest.

Synergie s inými programami

Povaha technológií pre informačnú spoločnosť vyžaduje úzku koordináciu s rôznymi inými programami a iniciatívami v rámci Európskeho spoločenstva i mimo neho. Takéto programy sa týkajú napr. výroby, dopravy, životného prostredia a starostlivosti o zdravie. Spolufinancovanie výskumných i nevýskumných akcií by mohlo zahŕňať napr. demonštračné projekty vykonávané v spojení s aktivitami financovanými zo štrukturálnych fondov spoločenstva.

Implementácia programu

Väčšina aktivít v rámci programu bude používať mechanizmus periodických súbehov – výziev na predkladanie návrhov projektov v rámci definovaného časového rámca. Niektoré špecifické aktivity v rámci pracovného programu budú predmetom permanentnej procedúry predkladania bez pevných časových uzávierok. Návrhy sa budú zhromažďovať a vyhodnocovať v intervaloch, ktoré závisia od počtu predložených návrhov, ale nebude to trvať viac ako 3 mesiace.

Rozpočet

Rozpočet programu IST sa predpokladá vo výške 3,6 miliárd euro.

Pracovné programy IST

Pracovné programy IST podrobne opisujú ciele a priority RVT programu IST. Pracovný program sa upravuje každý rok, aby sa zabezpečila jeho aktuálnosť vo svetle vyvíjajúcich sa potrieb a požiadaviek. Pracovný program obsahuje indikatívny časový harmonogram, ktorý indikuje, ktoré časti programu sa otvoria prostredníctvom súbehov návrhov v danom roku, a poskytuje tiež zámery plánu na ďalší rok.

Pracovný program IST na rok 1999 predpokladal pre kľúčovú akciu 3 – multimediálny obsah a prostriedky – 5 oblastí, v ktorých definoval 12 tzv. akčných línií pre súbehy návrhov v roku 1999:

Kultúra:

• Prístup k vedeckému a kultúrnemu dedičstvu

Cieľom je zlepšiť prístup občanov a odborníkov k európskej, rýchlo rastúcej vedeckej a kultúrnej báze znalostí prostredníctvom pokrokových vyspelých systémov a služieb podporujúcich rozsiahle distribuované multidisciplinárne zbierky kultúrnych a vedeckých multimediálnych prameňov. Technologické zameranie je na bohatú reprezentáciu, silné charakteristiky, ako je 3-D vizualizácia, manipulácia s virtuálnymi objektmi v reálnom čase a skupinová interaktivita, či už pre sprístupňovanie multimédií, virtuálne galérie, podujatia masmédií alebo audiovizuálnu distribúciu. Očakáva sa vývoj nových zmiešaných ekonomických modelov využívania, preusporiadania a opätovného použitia. Mal by sa riešiť prístup k distribuovaným zdrojom či už prostredníctvom prierezového vyhľadávania v rôznych doménach, rozhraní alebo nových architektúr a štandardov, alebo prostredníctvom digitálnych archívov integrujúcich knižničné a muzeálne objekty.

• Digitálna ochrana kultúrneho dedičstva

Zameranie je na zabezpečenie tvorby obsahu pre rozmanité nové formy rozširovania vrátane produkcie digitálnych štúdií; na umožnenie individualizovaného prístupu k zbierkam viacerých vlastníkov a na stimuláciu vývoja týkajúceho sa obsahu kultúrneho dedičstva.

Tieto posledné dve akčné línie sa azda najviac dotýkajú knižníc.

3.3 Vzdelávanie a školenia

3.4 Technológie pre ľudské jazyky

• Viacjazyčnosť v digitálnom obsahu a službách
• Prirodzená interaktivita

3.5 Prístup k informáciám, filtrovanie analýzy a narábanie s nimi

Počiatočné zameranie je predovšetkým na nové formy obsahu a nové štandardy pre identifikáciu obsahu.

V roku 1999 boli zverejnené dva súbehy na návrhy a v súčasnosti je možné už nájsť zoznam projektov na adrese: http://www.cordis.lu/ist/projects.htm

Na rok 2000 bol spracovaný nový Pracovný program 2000, ktorý možno získať na adrese http://www.cordis.lu/ist/wp2000.htm. Tento program stanovil ciele a priority aktivít na rok 2000. V rámci kľúčovej akcie 3 bolo určených 17 akčných línií, z toho 11 akčných línií RVT, 5 akčných línií pre preberanie a šírenie výsledkov a 1 akčná línia pre špecifickú podpornú akciu. Ide o tieto línie:

3.1 Interaktívne publikovanie, digitálny obsah a kultúrne dedičstvo

• Tvorba interaktívneho obsahu webu
• Individualizujúci obsah
• Testovacie a pokusné miesta pre systémy tvorby a individualizácie digitálneho obsahu
• Prístup k digitálnym zbierkam kultúrneho a vedeckého obsahu

Cieľom je podstatne zlepšiť prístup občanov a odborníkov k rozširujúcim sa európskym repozitárom kultúrnych a vedeckých znalostí.

• Experimenty s novými modelmi prístupu ku kultúrnemu a vedeckému obsahu

Cieľom je posilniť prijímanie a zavádzanie najmodernejších technológií prístupu ku kultúrnemu a vedeckému obsahu.

• Virtuálna reprezentácia kultúrnych objektov

Cieľom je skúmať a experimentovať s novými spôsobmi vytvárania, manipulovania, spravovania a prezentovania nových tried inteligentných, dynamicky adaptívnych digitálnych kultúrnych objektov, či už držaných v zbierkach knižníc, archívov a múzeí a pod., alebo priamo obsahujúcich digitálne vytvorené objekty alebo umelecké formy.

3.2 Vzdelávanie a školenia

3.3 Technológie pre ľudské jazyky

3.4 Prístup k informáciám, filtrovanie, analýzy a narábanie s nimi

• Spracovávanie obsahu pre domáce a mobilné multimediálne platformy
• Vizualizácia informácií
• Experimenty a najlepšie praktiky v prístupe k informáciám, filtrovaniu, analýzam a narábaniu s nimi.

3.5 Špecifické podporné akcie

Podrobné podmienky účasti na programoch 5. rámcového programu RVT možno nájsť na URL adrese: http://www.cordis.lu/fp5/src/3rdcountries.html a  http://www.cordis.lu/inco2/src/participation.htm.

Literatúra