V pokoji, hoci v očakávaní čohosi tajomného a nového, sme sa dočkali magického letopočtu 2000. V pokoji to prečkali i počítače v našich knižniciach – žiaľ, nebolo ich treba všetky vymeniť. A zdá sa, že pretrvali aj mnohé naše postoje a zabehnuté postupy, ktoré zmena letopočtu o jeden (k)rôčik nemohla ovplyvniť. Zrnká prachu sa naďalej v slnečnom lúči pokojne usádzajú na regáloch knižníc, súc nami starostlivo chránené pred (informačnou) víchricou, ktorá silnie pred našimi bránami.

Pohoda, v ktorej sa k našim knižniciam blíži nové tisícročie, je však len zdanlivá. Stále sa meniaca a rozvíjajúca informačná spoločnosť nekompromisne žiada životodarné pramene poznatkov a informácií, formuluje nové priority a formuje nové štruktúry na ich napĺňanie. Vzdelanie, morálka a kultúra sa opätovne stávajú atribútmi moderného človeka, ktorý si uvedomuje šance a riziká dlhodobej udržateľnosti života na našej planéte. Globálne informačné siete a nové informačné technológie sú významným nástrojom na dosiahnutie vytýčených spoločenských cieľov a knižnice sú tým najprirodzenejším miestom na ich realizáciu. Len si to treba uvedomiť a poctivou prácou presviedčať o tom aj svoje okolie. Naša spoločnosť si ešte stále neuvedomuje hodnotu a význam informácií, preto musia knižnice svoje okolie neustále upozorňovať na dostupné informačné pramene, možnosti ich využitia a potrebu ich systematického zabezpečovania. Antagonizmus medzi ekonomickými záujmami informačného trhu a snahou knižníc o slobodný (bezplatný?) prístup verejnosti k informáciám nadobúda v elektronickom prostredí nové rozmery. Problematika knižničného a informačného zabezpečenia sa tak dostáva do politickej roviny.

Pohoda, ktorú odveky v knižnici hľadá čitateľ, je nedotknuteľná. Treba však reagovať na jeho nové potreby a požiadavky. Výdobytky techniky menia náš život niekedy i proti našim zvykom a našej vôli. Nové komunikačné technológie odkryli nielen nedozierne zdroje informácií, ale umožňujú globálnu komunikáciu a spoluprácu čoraz väčšej časti populácie a tým napomáhajú významné kultúrne a sociálne zmeny. Elektronické médiá formujú v čoraz väčšej miere spoločnosť. Problémy informačnej spolupráce sú cezhraničné a vyžadujú medzinárodné riešenia.

Medzinárodná spolupráca a medzinárodná výmena poznatkov sa stala (technicky) bezproblémovou a prirodzenou súčasťou našej práce vo všetkých oblastiach. Celosvetová spolupráca knižníc, budovanie a využívanie knižničných sietí a súborných informačných prameňov je toho najlepším dôkazom. Kiežby sa nám i doma darilo spolupracovať rovnako dobre.

Kultúrna spoločnosť kladie nové nároky na uplatnenie a presadenie sa knižníc, ktoré by mali mobilizovať svoj nesmierny potenciál a aktívne vstúpiť do spoločenského diania. Na to bude treba uskutočniť i niektoré zásadné zmeny. Nešpecifická a všeobecná, na anonymného čitateľa orientovaná akvizičná stratégia knižníc sa mení na špecializované a individualizované sprístupňovanie informačných prameňov konkrétnemu subjektu. Tradičná upriamenosť na knihu sa mení na pozornosť na čitateľa, priorita budovania fondov sa presúva smerom na ich sprístupňovanie a kvalifikované informačné služby. Očakáva sa, že nové technológie môžu priniesť hľadané riešenia. Môžu však priniesť aj niektoré organizačné zmeny, nové postupy, nové úlohy a určite aj nové kvalifikačné požiadavky na pracovníkov knižníc.