Úvod

Informačná spoločnosť sa prezentuje ako nový spôsob spolupráce a spolunažívania národov, ktorý prináša nové možnosti v oblasti rozvoja vzdelávania a vedy, kultúry, v sociálnej oblasti, životného štýlu, podnikateľských aktivít, ale aj vzájomnej komunikácie. V rámci ekonomického a sociálneho rozvoja spoločnosti kultúra hrá čoraz významnejšiu úlohu vďaka novým informačným a komunikačným technológiám, ktoré sa využívajú pri kultúrnej tvorbe, rozdelení, spotrebe a výmene. Internet ako nové médium vplýva na skupinovú spotrebu kultúry - virtuálne múzeá a galérie umožňujú bezbariérový prístup k nesmiernemu kultúrnemu dedičstvu, knižnice sa otvárajú svetu a ponúkajú prostredníctvom internetu prístup k miliónom kníh a časopisov. Spisovatelia, hudobníci a iní umelci objavujú internet ako zaujímavé distribučné médium pre svoju tvorbu. Propagácia kultúry prostredníctvom elektronických médií nadobúda nevídané rozmery. Všeobecne vzrastá podpora využívania globálnych počítačových sietí vo verejných informačných službách s cieľom posilniť "elektronickú demokraciu" poskytovaním informácií a uľahčením dostupnosti pre všetkých, pričom sa v tejto oblasti pripisuje dôležitá úloha predovšetkým knižniciam.

V rámci všeobecnej globalizácie, rozvoja nových systémov komunikácie a urýchlenia tempa integrácie a sociálnej súdržnosti v Európe stúpa záujem o kultúrne záležitosti. Vyjadrujú to mnohé európske iniciatívy, ktoré majú za cieľ posilniť kultúrne výmeny, rešpektovať kultúrne rozdiely, vytvárať a rozširovať umelecké výrobky a kultúrne aktivity. Príkladom sú odporúčania obsiahnuté v Dohode o Európskej únii (článok 128), troch akčných plánoch spustených EK (Kaleidoscope, Raphael, Ariane), množstve štúdií vykonávaných v audiovizuálnej oblasti a v oblasti implementácie programu Kultúra 2000.

Nové možnosti, ktoré sa prejavujú v celej spoločnosti, ako aj v jednotlivých oblastiach kultúry, majú globálny charakter a prenikajú vo väčšej alebo menšej miere do všetkých častí sveta, pričom nastoľujú nové otázky, ktorým je potrebné venovať pozornosť.

Medzinárodné aktivity na podporu informačnej spoločnosti

Rozvoj informačnej spoločnosti sa stáva politickým programom pre najvyspelejšie štáty sveta. Vzhľadom na to, že vývoj v tejto oblasti napreduje veľkou rýchlosťou, prijímajú sa viaceré opatrenia na zabezpečenie prípravy obyvateľov na novú dobu, ako i zachovanie ekonomických a politických štandardov. K rozvoju informačnej spoločnosti prispievajú mnohé aktivity realizované na úrovni vládnych, ale i mimovládnych inštitúcií. Medzi najznámejšie dokumenty prijaté na úrovni Európskej únie na podporu informačnej spoločnosti patria:

• Bangemannova správa (Information Societa, 1994),
• Globálne informačné siete - využitie potenciálu (konferencia ministrov, Bonn, 1997),
• eEurópa - informačná spoločnosť pre všetkých (Lisabon, 2000).

V rámci spolupráce EÚ a krajín strednej a východnej Európy zaoberali sa na viacerých spoločných stretnutiach aj problematikou informačnej spoločnosti, naposledy v máji 2000 na ministerskej konferencii, ktorá sa uskutočnila vo Varšave pod názvom Informačná spoločnosť - urýchlenie európskej integrácie. Účastníci konferencie okrem iného vyzvali vlády krajín strednej a východnej Európy, aby pripravili národné programy informatizácie v súlade s cieľmi iniciatívy eEurópa a s cieľmi lisabonskej konferencie.

Viaceré okolité krajiny k týmto otázkam pristúpili s mimoriadnou zodpovednosťou a už schválili dokumenty, ktoré definujú základné ciele pri budovaní a rozvoji informačnej spoločnosti (Estónsko, Slovinsko, Poľsko, Česká republika). Napríklad Česká republika na základe schváleného programu Státní informační politika vyčlenila niekoľko miliárd na realizáciu schválených projektov.

Vzhľadom na snahu Slovenskej republiky začleniť sa do štruktúr EÚ, aktivity, ktoré Slovenská republika bude musieť prijať v dohľadnom čase, musia byť v súlade s aktivitami okolitých krajín.

Slovensko na začiatku nového milénia

Národný program informatizácie SR, ktorý bol prijatý začiatkom 90. rokov, nenaplnil očakávania predovšetkým z toho dôvodu, že bol málo konkrétny a chýbala mu výraznejšia podpora zo strany štátu, čo sa prejavilo predovšetkým na nedostatku finančných prostriedkov vyčlenených na jeho realizáciu. V roku 1995 bol prijatý zákon č. 261/1995 o štátnom informačnom systéme (ŠIS), čím sa vytvoril rámec pre systémový prístup v oblasti informatizácie štátnej správy. V zmysle uvedeného zákona Štatistický úrad SR vypracoval na základe podkladov z jednotlivých rezortov Koncepciu ŠIS (vždy v dvojročných intervaloch). Vláda tieto koncepcie zobrala na vedomie, ale vzhľadom na to, že neboli vyčlenené požadované prostriedky zo štátneho rozpočtu, stanovené úlohy sa realizovali len v obmedzenom rozsahu. Napriek tomu sa podarilo zrealizovať alebo pripraviť na realizáciu viacero projektov s celoštátnou pôsobnosťou:

• Jednotný automatizovaný systém právnych informácií (JASPI), ktorý prevádzkuje Ministerstvo spravodlivosti SR, poskytuje všetkým štátnym organizáciám zadarmo systém právnych predpisov v elektronickej forme s pravidelnou mesačnou aktualizáciou;
• viaceré ekonomické agendy, ako napríklad návrh štátneho rozpočtu, register investícií, štátna pokladnica, daňový informačný systém, colný informačný systém, prevádzkuje alebo pripravuje Ministerstvo financií SR;
• Úrad vlády SR na základe schváleného uznesenia vlády SR a v súlade s programovým vyhlásením vlády SR (november 1998) zabezpečuje rozširovanie vládnej siete Govnet na úroveň krajov a okresov, čím sa vytvorí ekonomicky najvýhodnejšie celoplošné dátové prepojenie subjektov štátnej správy na všetkých úrovniach a umožní dátové prepojenie ústredných štátnych orgánov a ich podriadených organizácií. Prenosová rýchlosť hlavných prenosových trás sa má zvýšiť na hodnotu minimálne 155 Mb/s, pričom sa predpokladá aj využitie optických sietí existujúcich akciových spoločností;
• Ministerstvo školstva SR predložilo projekt SANET II, ktorého cieľom je zapojenie Slovenskej republiky do programu Transeurópskej vysokorýchlostnej siete Európskej únie pre vedu, výskum a vzdelávanie TEN 155;
• prostredníctvom projektu INFOVEK Slovensko podporuje Ministerstvo školstva SR zavedenie internetu do všetkých základných a stredných škôl na Slovensku;
• INFOSTAT (ŠÚ SR) v rámci Kancelárie na podporu informačnej spoločnosti (ISPO) pri EK pripravuje centrálnu evidenciu projektov a aktivít na podporu informačnej spoločnosti, ktoré sa realizujú v Slovenskej republike ako súčasť projektu ESIS II - Slovakia;
• projekt Registra obyvateľov vrátane vlastného komunikačného prostredia VSNET pripravilo Ministerstvo vnútra SR, s realizáciou sa počíta od roku 2002; Ministerstvo životného prostredia SR rieši Informačný systém o životnom prostredí atď.

Výpočet všetkých projektov nie je vyčerpávajúci, treba však otvorene povedať, že v súčasnosti chýba najmä koordinácia jednotlivých aktivít na vládnej úrovni. Je potrebné urýchlene riešiť otázky, ktoré sa týkajú kompetencií, priorít a spôsobu financovania. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné úlohy patrí:

• vypracovanie národnej stratégie rozvoja informačnej spoločnosti,
• vypracovanie krátkodobých a strednodobých akčných plánov, ktoré budú tvoriť Národný akčný plán - implementácia projektov,
• skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, zrýchlenie zavádzania informačných technológií vo všetkých sektoroch národného hospodárstva,
• vytvorenie predpokladov na lacnejší prístup do internetu,
• podpora vzdelávania v oblasti používania informačných a komunikačných technológií, podpora multimediálnych aplikácií, ako je vzdelávanie na diaľku,
• vytvorenie vhodnej legislatívy na podporu elektronického obchodu.

Ešte v roku 1999 uznesením vlády SR č. 558/1999 bola úloha vypracovať koncepciu rozvoja informačnej spoločnosti v novom miléniu zverená ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácii. Presun kompetencií v oblasti informatiky spôsobil značný časový sklz pri realizácii tejto úlohy. V súčasnosti ministerstvo školstva začalo pripravovať prvé kroky na vypracovanie materiálu Stratégia rozvoja informačnej spoločnosti v Slovenskej republike, ktorý by za účasti expertov zo všetkých oblastí mal priniesť odpovede na najnaliehavejšie otázky. Do tohto procesu bude potrebné zapojiť aj odborníkov z oblasti knižničnej a informačnej vedy, pretože knižnično-informačné služby možno považovať za základ verejných informačných služieb, čo je zdôraznené vo viacerých materiáloch EÚ, ktoré sa týkajú úloh knižníc v modernej spoločnosti.

Kultúra a informačné zdroje

V rámci rezortnej časti štátneho informačného systému sa realizuje viacero projektov, ktoré vytvárajú informačné databázy obsahujúce informácie za jednotlivé oblasti kultúry a spĺňajúce nasledujúce základné charakteristiky:

• zber, spracovanie, uchovávanie a prezentáciu informácií v elektronickom tvare,
• uplatňovanie klient-server aplikácií, internetových technológií,
• prevádzkovanie centrálnych informačných databáz pod gestorstvom jednotlivých centrálnych organizácií v spolupráci s ďalšími kultúrnymi inštitúciami pôsobiacimi v danej oblasti,
• podpora informačnej bezpečnosti súborom účinných opatrení,
• sprístupnenie informácií z centrálnych databáz na základe prístupových práv pre jednotlivé subjekty IS, prípadne ďalších používateľov,
• poskytovanie verejne dostupných informácií prostredníctvom globálnych informačných sietí,
• prezentácia vybraných informácií vo forme multimediálnych encyklopédií a pod.

Projekty, ktoré sa realizujú v organizáciách, ktoré sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, možno podľa významu rozdeliť do troch kategórií:

I. medzirezortné - na vytváraní aj využívaní databáz sa podieľajú aj organizácie, ktoré nepatria do rezortu kultúry;

II. rezortné - databázy vytvárajú organizácie z vlastných informačných zdrojov, ale využiteľné sú aj pre iné rezorty;

III. interné - využívajú ich v prevažnej miere organizácie iba pre vlastnú potrebu.

Koncom minulého roku bol vykonaný dôsledný audit všetkých informačných systémov, ktoré sa prevádzkujú v rezortných organizáciách. Cieľom je zhodnotiť ich úroveň a vypovedaciu schopnosť, ako i stanoviť priority, na základe ktorých bude potrebné usmerniť finančnú podporu. Podrobný popis všetkých informačných systémov prevádzkovaných v rezorte kultúry je uvedený na internetovej adrese www.culture.gov.sk/informatika.

V rámci budovania rezortnej časti ŠIS boli stanovené viaceré úlohy, ktoré sa týkali podpory rozvoja rezortných a medzirezortných projektov rezortnej časti ŠIS, vzniku nových projektov v súlade s potrebami rezortu a rozvojom informačných technológií, využívania globálnych informačných sietí, poskytovania informácií a služieb prostredníctvom sietí, prezentácie národného kultúrneho dedičstva sprístupnením multimediálnych informácií cez internet, využívania a výmeny skúseností v rámci medzinárodnej spolupráce pri uplatňovaní nových informačných technológií v kultúre. Tieto ciele sa podarilo splniť len čiastočne predovšetkým z dôvodu nedostatku financií, preto bude nevyhnutné prehodnotiť súčasný stav a v súlade s prijímanou Stratégiou rozvoja informačnej spoločnosti vytvoriť dôstojný priestor aj na realizáciu programu informatizácie v oblasti kultúry, ktorý by mal zabezpečiť:

• dôslednú evidenciu a dokumentáciu kultúrneho dedičstva slovenského národa, ako aj národností a etník žijúcich na území Slovenskej republiky,
• skvalitnenie možností identifikácie predmetov a dokladov mimoriadnej kultúrno-historickej hodnoty pred nezákonnou činnosťou,
• zvýšenie využiteľnosti vypovedacej schopnosti kultúrnych pamiatok pre potreby orgánov štátnej správy i odbornej verejnosti,
• zlepšenie základnej informovanosti a osvety laickej verejnosti a mládeže o histórii a kultúre obyvateľov Slovenska,
• prezentáciu základných kultúrnych hodnôt Slovenska v európskom i svetovom meradle prostredníctvom internetu,
• prezentáciu kultúrnych aktivít,
• vytvorenie podmienok na poskytovanie verejných informačných služieb v rámci siete knižníc a pod.

Štatistika kultúry - odporúčania EUROSTAT-u

Cieľom kultúrnej štatistiky v Európe je zmapovať európsku kultúrnu scénu a umožniť porovnanie ukazovateľov za jednotlivé oblasti medzi krajinami. Štatistika reaguje aj na využitie nových technológií pri zbere, uchovávaní a prezentácií informácií.

EUROSTAT, štatistický úrad Európskej únie, pravidelne vyhodnocuje údaje za všetky členské štáty Európskej únie. Slovensko ako jedna z asociovaných krajín sa zaviazala, že zabezpečí harmonizáciu svojej národnej štatistiky s odporúčaniami EUROSTAT-u do roku 2002.

Vzhľadom na to, že nedostatky kultúrnej štatistiky na úrovni EÚ boli predmetom diskusií na rôznych medzinárodných fórach, v roku 1997 bola založená skupina pre kultúrnu štatistiku (LEG-Kultúra). Jej hlavnou úlohou bolo počas trojročného pilotného projektu vybudovať systém porovnateľných informácií na úrovni EÚ, ktorý by prispel k lepšiemu porozumeniu medzi kultúrnym a sociálne ekonomickým rozvojom krajín.

Ciele LEG boli jasné:

a) určiť spoločné hlavné kultúrne oblasti (domény);

b) odporučiť zmeny v národných a medzinárodných klasifikáciách, ktoré by odrážali konkrétnu povahu kultúrnych činností;

c) preskúmať a zinventarizovať existujúce zbierky údajov;

d) vytvoriť taký súbor ukazovateľov, ktorý umožní porovnanie jednotlivých krajín v oblasti tvorby, výkonov, zamestnanosti, financovania a spotreby kultúry.

Základom sa stala koncepcia vypracovaná organizáciou UNESCO v roku 1986. Skupina expertov v rámci LEG však navrhla taký súbor ukazovateľov, ktoré umožnia nielen po- rovnanie medzi krajinami, ale tiež priebežné monitorovanie kultúrnych aktivít, ktoré prebiehajú napríklad v rámci implementácie programu Kultúra 2000.

Pre potreby jednotnej štatistiky kultúry bola definovaná oblasť kultúry, ktorá sa skladá z nasledujúcich kultúrnych a umeleckých domén:

1. Umelecké a monumentálne dedičstvo: pamiatky, múzeá, galérie, archeologické náleziská, iné dedičstvo;
2. Archívy;
3. Knižnice;
4. Knihy a tlač: knihy, denníky a periodická tlač;
5. Vizuálne umenie: vizuálne umenia (vrátane dizajnu), fotografia, multidisciplinárne;
6. Architektúra;
7. Reprodukčné umenia: hudba, tanec, hudobné divadlo, dramatické divadlo, multidisciplinárne, iné (cirkus, pantomíma, atď.);
8. Audio a audiovizuálne multimédiá: film, rozhlasové vysielanie, televízne vysielanie, video, audionahrávky, multimédiá.

Vzájomné prekrývanie sa týchto vybraných domén s funkciami, ako sú napr. konzervácia, tvorba, služby, spotreba, obchod ap., umožnilo vypracovať návrh na klasifikáciu kultúrnych aktivít, ktoré mapujú kultúru zo všetkých pohľadov a vo viacerých súvislostiach. Skupina LEG vypracovala základné členenia prístupu k štatistickému zisťovaniu v jednotlivých oblastiach kultúry:

1. všeobecná štatistika: počet inštitúcií, rozdelenie podľa príslušných kategórií, aktivity - výkony,
2. štatistika o ľudských zdrojoch: počet zamestnancov, ekvivalencia počtu plných pracovných úväzkov atď. - zamestnanosť,
3. štatistika o príjmoch a výdavkoch: nákup tovaru a služieb, náklady na pracovnú silu, obrat, dotácie atď. - hospodárenie,
4. štatistika o návštevníkoch a obecenstve: rozdelenie verejnosti podľa rôznych kritérií - návštevnosť.

Ako sa tieto základné pravidlá premietajú do štatistiky knižníc?

V tejto oblasti sú pravidelné národné štatistiky najviac prepracované, z väčšej časti zostavené s odkazom na klasifikácie organizácie UNESCO, LibEcon 2000 a normu ISO 2789. Napriek tomu sa použitie týchto klasifikácií stretáva s istými problémami, ktoré sa vzťahujú najmä na administratívnu organizáciu knižníc v niektorých krajinách. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zaviesť systematickejšie a prísnejšie používanie definícií a klasifikácií organizácie UNESCO, ktoré boli čiastočne modifikované, prípadne doplnené, a ktoré uvádzame v ďalšom texte.

Hlavné premenné tvoria nasledujúce ukazovatele:

a) knižnice: počet administratívnych jednotiek,

b) obslužné body,

c) knihy a periodická tlač,

d) audiovizuálne položky,

e) položky, ktoré používajú iné podporné médium,

f) služby internetu, ktoré sú k dispozícii verejnosti,

g) čítané knihy,

h) vypožičané knihy,

i) vypožičaná, čítaná periodická tlač,

j) vypožičané, čítané administratívne materiály,

k) iné podporné médiá, vypožičané, čítané,

l) vypožičiavatelia,

m) personál: celkom, z toho vedecký, iný,

n) príjmy zo zápisného, výpožičiek.

Pre nutnosť porovnania situácie v jednotlivých krajinách boli vytvorené nasledujúce ukazovatele:

a) obslužné body na 100 000 obyvateľov,

b) počet kníh na 100 000 obyvateľov,

c) vypožičiavatelia na 100 000 obyvateľov,

d) prečítaných kníh na 100 000 obyvateľov,

e) vypožičaných kníh na 100 000 obyvateľov,

f) personál knižnice.

Všetky premenné a ukazovatele by sa mali vzťahovať na jednotlivé typy knižníc:

a) národné knižnice,

b) verejné alebo ľudové knižnice,

c) knižnice vysokých škôl (akademické),

d) špecializované knižnice,

e) iné hlavné nešpecializované knižnice.

Pracovná skupina LEG navrhla prijať definície a klasifikácie organizácie UNESCO s určitými úpravami, ktoré umožnia lepšie definovať jednotlivé kategórie knižníc bez ohľadu na ich názov.

Knižnica: Bez ohľadu na jej názov akákoľvek organizovaná zbierka tlačených kníh a periodickej tlače alebo akýchkoľvek iných grafických alebo audiovizuálnych materiálov a služby personálu na poskytovanie a zabezpečenie použitia týchto materiálov, ktoré sú potrebné na splnenie informačných, výskumných, vzdelávacích alebo rekreačných potrieb jej používateľov. Každú knižnicu je možné zadeliť do jednej z kategórií.

Národné knižnice: Knižnice, ktoré sú bez ohľadu na svoj názov zodpovedné za akvizíciu a konzerváciu kópií všetkých významných publikácií vydaných v krajine a ktoré vykonávajú činnosť "depozitnej" knižnice buď zo zákona, alebo na základe zmlúv. Tieto knižnice musia zvyčajne plniť niektorú z týchto funkcií: vytvárať národnú bibliografiu; udržiavať a aktualizovať veľkú a reprezentatívnu zbierku zahraničnej literatúry, vrátane kníh o krajine, v ktorej je knižnica umiestnená; hrať úlohu národného bibliografického informačného centra; zostavovať spoločné katalógy; publikovať retrospektívnu národnú bibliografiu. Knižnice, ktoré sú nazývané "národné", avšak ktorých funkcie nezodpovedajú vyššie uvedenej definícii, by nemali byť umiestnené v kategórii "národných knižníc". Z uvedenej definície vyplýva, že vo viacerých krajinách do tejto kategórie bude zahrnutá nielen jedna knižnica.

Verejné (alebo ľudové) knižnice: Knižnice, ktoré slúžia obyvateľom regiónu bezplatne alebo za malý poplatok; môžu slúžiť verejnosti alebo špecializovaným kategóriám čitateľov, napríklad deťom, členom ozbrojených služieb, pacientom nemocníc, väzňom, zamestnancom organizácie.

Knižnice akademické: Knižnice, ktoré slúžia najmä študentom a učiteľom na univerzitách a iných vysokoškolských inštitúciách. Takisto môžu byť otvorené verejnosti. Rozlišovať by sa malo medzi hlavnou alebo centrálnou univerzitnou knižnicou alebo skupinou knižníc, ktoré môžu byť umiestnené oddelene, avšak majú jedného a toho istého riaditeľa, knižnicami pri univerzitných inštitúciách alebo oddeleniach, ktoré však nie sú pod riadením alebo správou hlavnej alebo centrálnej univerzitnej knižnice, a knižnicami pri inštitúciách vyššieho vzdelávania, ktoré nie sú súčasťou univerzity.

Iné hlavné nešpecializované knižnice: Nešpecializované knižnice vzdelávacieho charakteru, ktoré nie sú akademickými knižnicami ani národnými knižnicami, hoci môžu plniť funkcie národnej knižnice pre konkrétnu geografickú oblasť. Aby sa dosiahlo najrealistickejšie porovnanie, slovo "hlavné" bude znamenať knižnice so zbierkami obsahujúcimi viac než 150 000 položiek (kníh alebo periodickej tlače).

Školské knižnice: V navrhovanej klasifikácii sa neberú do úvahy.

Špecializované knižnice: Knižnice udržiavané asociáciou, vládnymi organizáciami, parlamentom, výskumným inštitútom (mimo univerzitných inštitútov), vzdelávacou spoločnosťou, profesionálnou asociáciou, múzeom, obchodnou spoločnosťou, priemyselným podnikom, obchodnou komorou atď. alebo inou organizovanou skupinou, pričom väčšia časť ich zbierok je o konkrétnej oblasti alebo predmete, napríklad prírodné vedy, sociálne vedy, poľnohospodárstvo, chémia, medicína, ekonomika, strojárstvo, právo, história.

Iné hlavné nešpecializované knižnice: Nešpecializované knižnice vzdelávacieho charakteru, ktoré nie sú akademickými knižnicami ani národnými knižnicami, hoci môžu plniť funkcie národnej knižnice pre konkrétnu geografickú oblasť. Aby sa dosiahlo najrealistickejšie porovnanie, slovo "hlavné" bude znamenať knižnice so zbierkami s vyše 150 000 položiek (kníh alebo periodickej tlače).

Prijatím zákona č.183/2000 Z. z. o knižniciach sa stanovili niektoré základné podmienky, ktoré sa týkajú štatistiky knižníc na Slovensku. Predovšetkým medzi úlohy Slovenskej národnej knižnice patrí aj oblasť štatistického zisťovania. V rámci zákona sú definované jednotlivé typy knižníc: národná knižnica, vedecké knižnice, akademické knižnice, verejné knižnice (regionálne, obecné, krajské), školské knižnice, špeciálne knižnice.

Bohužiaľ, tieto kategórie však nie sú úplne kompatibilné s prijatými definíciami EUROSTAT-u, čo môže spôsobovať v budúcnosti vážne problémy pri vykazovaní údajov za jednotlivé typy knižníc. Z uvedeného vyplýva, že v dohľadnom čase bude potrebné venovať tejto oblasti mimoriadnu pozornosť, okrem iného aj preto, lebo na Slovensku existujú v súčasnosti až 3 subjekty, ktoré vykonávajú štatistické zisťovanie za knižnice - Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. Napriek tomu sa štatisticky nesledujú všetky typy knižníc. Cieľom bude teda nájsť taký kompromis, ktorý umožní prioritne zohľadniť všetky odporúčania EUROSTAT-u, ktoré sú z pohľadu štatistického zisťovania záväzné aj pre Slovenskú republiku.

Z hľadiska knižníc treba na záver upozorniť ešte na jednu veľmi dôležitú právnu normu, ktorá sa týka prevádzky informačných systémov, obsahujúcich osobné údaje a ktorá sa dosiaľ neuplatňuje.

Ochrana osobných údajov ako súčasť informačnej bezpečnosti

Ochranu osobných údajov v informačných systémoch upravuje zákon NR SR č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktorý stanovuje pravidlá pre ochranu každého pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužitím údajov o svojej osobe. Na zákon nadväzuje vyhláška Štatistického úradu SR č. 155/1998 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o spôsobe, forme a postupe pri registrácii informačného systému obsahujúceho osobné údaje. Prílohu vyhlášky tvoria Registračný formulár informačného systému a Číselník k registračnému formuláru.

Zákon ustanovuje aj práva a povinnosti prevádzkovateľov informačných systémov obsahujúcich osobné údaje. Zákon rešpektuje nielen Ústavu Slovenskej republiky, ale aj požiadavky medzinárodného práva vyjadrené Dohovorom Rady Európy o ochrane jednotlivca pri automatizovanom spracovaní osobných údajov č. 108/81, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 94/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

Tento zákon sa vzťahuje na informačné systémy obsahujúce osobné údaje, ktoré sa budujú, resp. budú budovať, ale aj na už prevádzkované informačné systémy obsahujúce osobné údaje. Prevádzkovatelia informačných systémov sú povinní ich uviesť do súladu s týmto zákonom a ak to zákon vyžaduje, prihlásiť ich na registráciu. Ak sa na niektoré IS vzťahuje výnimka z povinnosti registrácie, napríklad IS s osobnými údajmi vlastných zamestnancov, nevzťahuje sa na ne automaticky výnimka zo zákona. Teda ostatné ustanovenia zákona sa vzťahujú na všetky IS, pokiaľ tam nie je uvedená iná výnimka. Prínosom zákona je na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy ustanovenie týkajúce sa cezhraničného toku údajov.

Činnosti, ktoré každý prevádzkovateľ musí vykonať v záujme uvedenia informačného systému do súladu s týmto zákonom, sú predovšetkým:

• poveriť osobu zodpovednú za ochranu osobných údajov v IS (týka sa to každej organizácie, ktorá má viac ako 5 zamestnancov),
• zabezpečiť súhlas dotknutej osoby so spracovaním osobných údajov,
• zabezpečiť správnosť a aktuálnosť osobných údajov v IS,
• poučiť fyzické a právnické osoby, ktoré majú prístup k informačným systémom, o ich právach a povinnostiach a o ich zodpovednosti za ich porušenie,
• povinnosť zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva.

Takmer všetky knižnice vedú kartotéky svojich čitateľov, ktoré obsahujú osobné údaje v zmysle uvedeného zákona. Je preto nevyhnutné, aby sa pri prevádzke takéhoto informačného systému uplatňovali všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona a súčasne aby bola zabezpečená registrácia týchto informačných systémov na Štatistickom úrade. Túto povinnosť si však do dnešného dňa splnilo len veľmi málo knižníc. Splnomocnenec vlády SR pre ochranu osobných údajov v informačných systémoch predpokladá, že v Slovenskej republike je asi 19 - 20 tisíc informačných systémov, ktoré podliehajú registrácii, pričom zaregistrovaných je však iba približne 300. Z uvedeného dôvodu je možné, že v blízkej budúcnosti využije svoje kompetencie týkajúce sa udeľovania sankcií za porušenie zákona.

Od roku 2000 je prostredníctvom internetu prístupná oficiálna webová stránka www.dataprotection.gov.sk,  na ktorej je možné získať základné informácie o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

Pramene

1. Pracovné dokumenty Eurostat - Populačné a sociálne podmienky 3/ 2000/E/N° 1, KULTÚRNA ŠTATISTIKA V EÚ Konečná správa LEG.
2. Koncepcia rezortnej časti ŠIS na roky 1998 - 2000 s výhľadom do roku 2005 - materiál schválený poradou vedenia MK SR.
3. Návrh postupu pri príprave stratégie rozvoja informačnej spoločnosti v Slovenskej republike - materiál na rokovanie vlády SR.
4. Správa o stave ochrany osobných údajov za obdobie október 1999 až október 2000 - materiál predložený na rokovanie vlády SR, november 2000.
5. Správa o stave rozvoja siete GOVNET v rámci realizácie projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu) - materiál predložený na rokovanie vlády SR, október 2000.
6. Ďalšie informačné zdroje:
   • www.government.gov.sk
   • www.dataprotection.sk
   • www.culture.gov.sk

Príloha