 |
|
|
Kultúra a technológie v komunikačných a informačných procesoch
1. Úvod Kultúra je vo svojej teoretickej podstate súhrnom hodnôt, vzťahov, správania, konania, sebareflexiou v časovej a priestorovej podmienenosti ľudskej komunikácie. Oproti tomu (informačné a komunikačné) technológie sa v tradičných pohľadoch snažia prekonať "subjektivizmus" kultúry na individuálnej, skupinovej či spoločenskej úrovni, abstrahujú od hodnôt či vzťahov a úspešne prekonávajú najmä časové a priestorové bariéry komunikovania. Paradoxne, v súčasnosti sa kultúra a technológie čoraz viac zbližujú prostredníctvom ľudskej tvorivej komunikačnej interakcie. V tomto príspevku sa pokúsim naznačiť postavenie kultúry a technológií v prostredí knižničnej a informačnej činnosti a v kontexte ostatných "pamäťových" inštitúcií zainteresovaných na komunikovaní a uchovávaní informácií v spoločnosti. Všimnem si kultúrnu podmienenosť technológií a technologickú stránku kultúry. Na základe toho sformulujem novšie úlohy informačnej vedy, model kultúrnej pamäti a kontext moderného výskumu orientovaného na informačnú spoločnosť a postavenie človeka v nej. 2. Kultúra a informačné technológie Určenie vzťahu týchto kategórií závisí, prirodzene, od šírky a hĺbky ich definície. V širšom zmysle slova sa tieto dva pojmy prekrývajú, sú produktmi tvorivej ľudskej činnosti v priebehu vývoja spoločnosti. V užšom zmysle možno informačné a komunikačné technológie považovať za prostriedky na účelové uľahčovanie komunikačných, informačných a kultúrnych procesov. Pritom kultúra je spojená so životným a komunikačným štýlom na úrovni jednotlivca, komunity či spoločnosti a často vychádza z typických charakteristických vlastností určitých spoločenstiev či národov v prevládajúcich vzorcoch vzťahov k okoliu. Príkladom vzájomnej zviazanosti týchto pojmov je jedna z mnohých definícií kultúry ako "univerzálnej technológie ľudstva" (Fischerová, 1998). Globalizačné tendencie (a nielen vďaka technológiám) by mohli potvrdzovať určitý trend k univerzálnej kultúre. Na druhej strane je však vzácna a prirodzená ľudská vlastnosť sebareflexie a zachovania tradícií. Niektorí odborníci dokonca spájajú poznanie a kultúru so všetkým, čo ľudský organizmus uchováva a čo aj na spoločenskej úrovni predstavuje ľudský potenciál. Informačné technológie v knižničných kontextoch preto prostredníctvom inteligentných systémov umocňujú hĺbku reprezentácie a organizácie poznania. Východiskom je vzťah človeka k prírode a k ostatným ľuďom v bližšom či vzdialenejšom okolí. Na základe týchto vzťahov sa vyvinuli aj znakové systémy reprezentujúce poznatky a informácie. Príkladom je najmä rôznorodosť národných jazykov v rôznych geografických regiónoch, ktoré sú nositeľmi rôznorodosti kultúr komunít a spoločenstiev a prostredníctvom svojej začlenenosti v realite (zvláštnych situáciách života) vytvárajú základ multikultúrnosti súčasného sveta. Oproti týmto prirodzeným znakovým, informačným a komunikačným procesom sa technológie vyvinuli ako "nadstavba" nad týmito procesmi, ktorá ich v závislosti od stupňa svojho vývoja výrazne zjednodušovala. Informačné a komunikačné technológie v tomto vývoji postavili oproti prirodzenému jazyku určitý "metajazyk" abstraktných výpočtových symbolov. Malo to veľa výhod, najmä pri zvyšovaní rýchlosti logických operácií a množstva spracúvaných údajov. Na druhej strane sa komunikácia prostredníctvom technológií ochudobnila o množstvo, v začiatkoch rozvoja technológií nemodelovateľných atribútov prirodzenej komunikácie. Ide najmä o neverbálne zložky, emotívne a intuitívne zložky, ale aj významové, hodnotové, motivačné a postojové zložky prirodzenej komunikácie. V súčasnosti sa technologický "metajazyk" viac či menej úspešne obohacuje o prvky prirodzenej komunikácie a vyvíja sa k čoraz dokonalejšiemu simulovaniu pôvodnej prirodzenej komunikácie. Výsledky výskumov kognitívnych vied a umelej inteligencie aplikujú čoraz sofistikovanejšie vzory inteligentnej komunikácie. V ich produktoch a v informáciách nimi komunikovaných a uchovávaných sa skrýva "pamäť ľudstva" na rôznych úrovniach jednotlivca, skupiny či širšieho spoločenstva. Spoločné vlastnosti kultúry a technológií sa prejavujú najmä v tvorivej informačnej a komunikačnej činnosti človeka. Spoločné je aj východisko riešenia vzťahov k prírode, ostatným ľuďom, priestoru a času, najmä pri vytváraní podobných zložitých inštitucionálnych a systémových rámcov. Obidve entity však zároveň tieto rámce často prekračujú, pretože sú pre ich rozvoj obmedzujúce (napríklad prekročenie inštitucionálnych hraníc komunikácie informácií internetom). Obidve "odľahčujú človeka" (A. Gehlen) od prírody, či fyzickej námahy, prirodzene, inými spôsobmi. Kultúra v tomto odľahčení predstavuje najmä určitú sebaraflexiu, oproti tomu technológie sú praktickejšie a včleňujú sa do bežného životného štýlu (inteligentné systémy v domácnosti, v práci, inteligentné budovy a iné). Odlišnosti vidíme ďalej najmä v cieľoch a "tradíciách". Ak technológie smerujú k zjednodušovaniu komunikačných a informačných procesov, k štandardizácii používaných komunikačných, prieskumových a pamäťových formátov, kultúra je divergentnejšia. V kultúre sú zaujímavé rôznorodé postoje, interpretácie, uhly pohľadu, hodnoty. A vo vzájomnom vzťahu kultúry a technológií zrejme môžeme odhaliť známu jednotu rôznorodosti a ich vzájomné dopĺňanie. Otázne je, či majú byť technológie globálne (štandardné a unifikované) alebo multikultúrne a čoraz prirodzenejšie (t. j. približujúce sa prirodzeným komunikačným a pamäťovým procesom človeka). 3. Kultúrna podmienenosť technológií Kultúrne rozdiely komunikovania informácií v spoločnosti zohrávajú mimoriadne významnú úlohu. Ak sú technológie prostriedkom rozširujúcim schopnosti človeka, potom si tieto rozdiely vyžadujú aj adekvátnu technologickú podporu. Doteraz sa to prejavovalo najmä v rozdieloch prirodzených jazykov a písma, teda znakových systémov používaných na reprezentáciu poznania. Okrem toho však existujú ďalšie rozmery kultúrnych rozdielov, ktoré sú nositeľmi kontextov. Ide o špecifické riešenia, ktoré si určité komunity (priamo či podvedome) definujú a vyberajú na riešenie svojich vzťahov k ostatným ľuďom, vzťahov k času a vzťahov k prostrediu. V informačnom procese sa preto môžeme viac sústrediť na porozumenie vzťahov medzi autorom a informáciou (dokumentom) a naopak, hľadať rôzne roviny interpretácie z hľadiska príjemcu, ale aj hľadať rôzne zložité vzťahy k iným informačným zdrojom, preverovať pravdivosť informácií, určovať hodnoty, normy a vzory použitia informácií. Vo vzťahoch kultúry a technológií sa knižničná a informačná činnosť prejavuje na troch úrovniach:
Príkladom kultúrnej podmienenosti je najmä vyhľadávanie a používanie informácií, keď používateľ hľadá nielen "objektívny" zmysel, ale keď si zároveň vedome či podvedome formuluje svoje osobné stanovisko, meniace sa v čase a v priestore. Tým si používateľ v knižnici tvorivo skladá niečo svojské, osobitné, subjektívne, nie vždy explicitne vyjadriteľné (implicitná informácia, zážitok). Ďalšia otázka súvisí s budovaním zložitých vzťahov k technológiám, od krajných pólov bezhraničného obdivu až k ich odmietaniu. V škále týchto možností sa v knižničnej praxi stretávame aj u nás s rôznorodými postojmi, pričom tradície ukazujú skôr skepticizmus k úlohe technológií v knižničných procesoch. Na druhej strane totálna orientácia na technológie vedie k vynechaniu podstatnej vrstvy knižničných a informačných procesov, t. j. ľudskej tvorivej (aj subjektívnej) činnosti spojenej s obsahom poznatkov a emocionálnym kultúrnym zážitkom. Riešenie je práve v modeloch hľadajúcich koexistenciu technológií a kultúry v knižničnom prostredí. To často znamená aj novšie definovanie cieľov niektorých knižničných a informačných procesov. Technológie tu prinášajú nielen "uľahčovanie" tradičných procesov (napríklad spracovania dokumentov), ale aj ich novú kvalitu v dynamike, interaktivite, kolaborácii či integrácii. 4. Technologická podmienenosť kultúry "Materializácia" kultúrnych výtvorov je podmienená médiom, nosičom výpovede človeka. Tieto sprostredkovateľské médiá sa v priebehu vývoja zdokonaľovali a inštitucionalizovali, vytvárali si svoje osobitné pravidlá uchovávania a komunikovania informácií, poznatkov, zážitkov. Súčasné informačné a komunikačné technológie čoraz intenzívnejšie otvárajú priestor na nové formy kultúrnych výtvorov a ich sofistikovanú komunikáciu. Aj pri analýze technologickej podmienenosti kultúry vidíme, že podstatným východiskom týchto vzťahov je vlastne človek so svojím konštruktivistickým prístupom k využívaniu technológií a k formovaniu kultúry. V použitých technológiách sa odrážajú také základné dimenzie kultúry ako protiklady:
Vedecká komunikácia je dobrým príkladom technologickej podmienenosti kultúry. V súčasnosti vidíme obrovský rozmach a premenu tradičných komunikačných foriem a kanálov práve v dôsledku elektronickej komunikácie. Tradičný vedecký časopis sa mení na elektronický nielen z formálneho hľadiska, ale v dôsledku technologických možností sa pretvára na zvláštne informačné portály v určitých vedeckých disciplínach, na virtuálne komunity a informačné rozhrania (gateways). V týchto formách sa kombinujú plné texty článkov so správami z konferencií a o konferenciách, s ponukami na zamestnanie, rôznymi diskusiami, "výstrižkami" z tlače, vhodnými softvérovými ponukami a ukážkami. Tu sa dosť zásadne menia aj spôsoby vedeckej oponentúry prostredníctvom diskusných skupín a interaktívnej výmeny názorov v nich, ale aj prostredníctvom rôznych kolaboratívnych nástrojov vedeckej (a inej) komunikácie. Často sa výsledky výskumov (typické pre vedecký časopis) spájajú s ich popularizáciou pre širšiu verejnosť či priamo reklamou pre danú komunitu. Tým sa proces vedeckej komunikácie v dôsledku technológií stáva oveľa viac skupinovo orientovaným, interaktívnejším, neformálnejším a rýchlejším. Preto je čoraz aktuálnejšie, aj z pozície informačnej vedy, zaoberať sa vplyvom technológií na komunikačné vzorce, na sociálnu organizáciu a spoločenské inštitúcie, na metodológiu výskumu, na kognitívne štýly a základné filozofické či vedecké problémy. Už v súčasnosti mnohé výskumné inštitúty identifikujú osobitné skupiny používateľov internetu, napríklad e-generácia, ktorá pod vplyvom maximálneho využívania technológií vytvorila nové vzorce pracovného aj mimopracovného správania a "nový životný štýl". 5. Kultúrna pamäť (globálna, lokálna, skupinová, individuálna) Kultúrna pamäť na rôznych úrovniach komunikačných a informačných procesov nie je iba zaznamenávaním obsahu dokumentov v najširšom zmysle slova (v rôznych, najmä digitálnych formách), ale aj výberom a reinterpretáciou súvislostí a pridávaním kontextu k zaznamenaným informáciám. Dokonalejšie technologické možnosti preto prinášajú prechod od jednoduchej deskripcie dokumentu k aktívnej, interaktívnej komunikácii až po kultúrne zážitky viažuce sa na rôznorodé kultúrne výtvory. Realizácia a plánovanie kultúrnej pamäti ľudstva si vyžadujú modely, ktoré by vychádzali práve z kultúrnej podmienenosti technológií a technologickej podmienenosti kultúry. Sociologické a kulturologické koncepcie dokazujú, že tieto modely by mali byť založené na interakcii globálneho, skupinového a lokálneho. Ďalej by tieto modely mali byť koexistenčné v zmysle tolerancie (niekedy aj protikladných) hodnôt či správania rôznorodých skupín ako nositeľov kultúry. Lokálne aspekty sú dané najmä kontextom používania informácií (preferovanie špeciálnych druhov a foriem informácií, osobitné kultúrne zážitky, zvláštne procesy spracovania informácií, osobitné vzťahy a vzorce pri komunikovaní informácií ap.) To, čo súčasné knižničné a informačné systémy prinášajú do kultúrnej , nie je málo. Ide najmä o množstvo bibliografických informácií, plných textov, ale aj o elektronické časopisy, webové stránky a informačné portály, inteligentné systémy vyhľadávania a navigovania, digitalizované texty, obrazy a zvuky. Z hľadiska kultúrnej pamäti a vzťahov technológií a kultúry však tieto systémy musíme vidieť v širšom kontexte komunikovania a uchovávania informácií v spoločnosti. Na to sa pravdepodobne začnú budovať novšie kultúrne informačné systémy, ktoré prekročia doterajšie inštitucionálne hranice múzeí, galérií, knižníc a archívov. Práve technológie umožnia ich účinnú spoluprácu, vzájomné využívanie viacerých báz informácií a poznatkov a vzájomnú spoluprácu rôznorodých systémov. Technológie urýchľujú cyklus sprístupňovania informácií a kultúrnych produktov. V tomto cykle sa kedysi tradičné roly tvorcov-autorov, vydavateľov, kníhkupcov, knižníc, archívov a informačných sprostredkovateľov všeobecne menia, navzájom sa čoraz intenzívnejšie prepájajú. Dokonca takmer každá z týchto zložiek je schopná prevziať funkciu ostatných a už je medzi nimi viditeľná aj určitá konkurencia. Prečo by si autori nemali sami organizovať publikovanie a distribuovanie svojich kultúrnych výtvorov? Prečo by sa nemali niektoré kultúrne a informačné procesy integrovať v komerčných sprostredkovateľských inštitúciách? Prečo by nemali vznikať nové firmy orientované na inteligentné získavanie, vyhľadávanie, publikovanie a využívanie poznatkov v určitých disciplínach, oblastiach či komunitách? Ukazuje sa, že nestačí "preniesť" tradičné knižničné funkcie do digitálneho priestoru, ale treba hľadať aj nové možnosti technológií pri inteligentnej reprezentácii a poskytovaní informácií. Tu bude mať informačná veda nezastupiteľnú úlohu pri vývoji a aplikovaní týchto nástrojov a pri skúmaní novších kultúrnych a informačných vzorcov, rolí, inštitúcií či štýlov. Ako východisko navrhujem model kultúrnej pamäti, pozostávajúci z viacerých vrstiev informácií, kultúrnych zážitkov, emócií a rôznych kontextov využiteľnosti poznatkov. Kultúrna pamäť sa vyvíja spolu so vzorcami komunikácie informácií a používané technológie tento vývoj musia podporovať, avšak na úrovni individuálnych či kolektívnych aspektov informačného správania (t. j. kognitívnych a sociálnych faktorov kultúrnej pamäti). Okrem obsahu dokumentov a informácií je dôležitý aj kontext, štruktúra, pôvodná forma a médium digitálnych informácií a ďalšie metainformácie súvisiace so sociálnym a kultúrnym rozmerom informácií.
K - krátkodobá pamäť Obr.1 Model kultúrnej pamäti na všeobecnej úrovni Model kultúrnej pamäti na obr. 1 znázorňuje individuálnu, kolektívnu a globálnu úroveň. Prierezovo sa delí na dlhodobú, strednodobú a krátkodobú pamäť, pritom z hľadiska digitalizácie kultúrneho dedičstva je dôležité určiť vhodné kritériá na výber dokumentov na dlhodobé uchovávanie (jedinečnosť, vzácnosť, časté využívanie ap.). Jednotlivé elipsy v modeli naznačujú možné vrstvy kultúrnej pamäti: pamäť informácií, pamäť metainformácií, pamäť emócií, pamäť zážitkov, pamäť hodnôt, pamäť vzorcov správania, pamäť vzťahov, pamäť pravdivostných hodnôt. Takáto teoretická koncepcia vychádza skôr z modelov pamäti vo filozofii mysle (Pstružina, 1998) ako z praktických koncepcií digitalizácie kultúrneho dedičstva (projekty Pamäť sveta, CULTIVATE, projekt Americká pamäť v Kongresovej knižnici a i.). Postupné približovanie k formovaniu (globálnej) pamäte v inteligentných systémoch a sieťach si však vyžaduje práve prístup prostredníctvom štruktúr myslenia, deľby práce a kooperácie u živých organizmov a v ľudskej spoločnosti. V mnohých koncepciách globálnej komunikácie a uplatnenia umelej inteligencie vzniká predstava o vybudovaní celosvetovej inteligentnej siete, ktorá by pripomínala funkcie ľudského mozgu - globálny mozog. Kultúrna pamäť na globálnej úrovni by sa mohla približovať k tejto koncepcii smerujúcej k čoraz jemnejším a zložitejším štruktúram organizácie poznania až po samoorganizáciu a adaptáciu, zosilňovanie a zoslabovanie spojení (liniek) v globálnej pamäti. Niektoré projekty inteligentnej internetovej komunikácie, spolupracujúcich webových agentov a vznikajúcich a zanikajúcich prepojení experimentálne ukazujú takmer neobmedzené možnosti vývoja globálnej kultúrnej pamäte (napr. server Principia Cybernetica Web, projekt Symbolic Intelligence a i.). Kultúrna pamäť na rôznych úrovniach predstavuje najmä sociálnu kontinuitu poznania, ale aj imagináciu a uchovanie kontextu zložitých spoločenských problémov. 6. Strategické smery výskumov v informačnej vede Na aplikačnej úrovni za najvýznamnejšie súčasné smery výskumov v informačnej vede považujem výskum zameraný na informačné procesy z hľadiska sociálnych, ekonomických a kultúrnych vzťahov. Centrom nie sú technológie, ale nová úloha komunikovania informácií v spoločnosti prostredníctvom technológií, inštitucionálne zmeny či už z hľadiska komunikačných a pamäťových inštitúcií (vydavatelia, knižnice, producenti, firmy, múzeá, galérie, archívy), alebo z hľadiska širšieho kontextu podpory vedy, vzdelávania, umenia či kvality života. Ide najmä o individuálne a kolektívne schopnosti využívať informácie a poznatky v informačnej spoločnosti a odhaľovanie osobitných štruktúr životného cyklu informácií. Holandský inštitút vedeckých informačných služieb (NIWI) v rámci Akadémie vied a umení (KNAW) (Exploring..., 2000) zameriava svoj výskumný program v tomto kontexte na:
Z hľadiska výskumu informácií a ich vyhľadávania a využívania v spoločenských kontextoch treba na ilustráciu upozorniť na odborný elektronický časopis Information Research
(http://InformationR.net/), ktorý prezentuje témy výskumov zamerané najmä na odlišnosti vo vyhľadávaní a využívaní informácií medzi určitými skupinami používateľov. Ide napríklad o výskumy virtuálnych komunít, situačnej relevancie, modelovania informačných potrieb a i. Oproti povrchovým, technologicky zameraným zdrojom sa tento výskum orientuje na ľudské zvláštnosti komunikovania a využívania informácií. Tieto trendy sú spojené aj s pravidelnými konferenciami zameranými na vyhľadávanie informácií v kontexte (Tampere, 1996, Sheffield, 1998, Göteborg, 2000). Príkladmi aktuálnych výskumných tém pre informačnú vedu sú aj praktickejšie problémy manažmentu poznatkov, integrovania informačných zdrojov, inteligentných sprostredkovateľov (agentov) pri poskytovaní informačných produktov a služieb a budovanie virtuálnych a digitálnych knižníc, múzeí, galérií a iných "tradičných" kultúrnych inštitúcií. Zaujímavé sú aj také otázky, ako sú rozdiely v hodnotových tradíciách využívania informácií a kultúrnej pamäti (napr. západná liberálna tradícia a východná, konzervatívna tradícia). V konkrétnych kultúrnych situáciách sa preto skúma vnímanie úlohy informácií v spoločnosti, ciele informačnej spoločnosti, integrácia nových technológií do rôznych rozmerov ľudského poznania a konania. Na ilustráciu trendov spomeniem ešte niektoré strategické témy výskumov v OCLC. Za najdôležitejšie z nich možno považovať orientáciu na rôzne stupne a formy reprezentácie a archivácie poznania, podporu vedeckej kolaborácie a nadväzných referenčných služieb, ale aj výskum tradičných klasifikačných systémov v nových kontextoch informačných priestorov či digitálnej archivácie (OCLC Annual Report, 1999/2000). Základným strategickým trendom je "prepletanie knižníc a webu", napríklad aj vývojom produktu WorldCat smerom od bibliografickej bázy a súborného katalógu k sieťovo prepojenému kolaboratívnemu multimediálnemu informačnému zdroju. 7. Návrh východísk výskumného programu v informačnej vede Informačné problémy ľudí sú zložitými problémami reálneho života a vyžadujú si nové metódy riešenia. Tie by mali vychádzať zo vzťahov ľudí k informačným systémom, informačným produktom, informačným zdrojom a informačným službám na jednej strane, a na druhej strane musia hľadať väzby na kultúrne výtvory v širšom zmysle slova. Základné otázky pre výskum v informačnej vede preto možno sformulovať takto: Aké zmeny v informačnom správaní používateľov môžeme identifikovať v novom "digitalizovanom" priestore? Aké sú typické vlastnosti používateľských skupín v informačnej spoločnosti, najmä pri využívaní digitálnych knižníc a internetu? Ako využiť ľudské a sociálne vlastnosti správania ľudí pri využívaní informácií a v efektívnych službách, produktoch a systémoch? Informačný proces a jeho ľudská podstata si vyžadujú v skúmaní novšie, transdisciplinárne prístupy spojené s reálnymi situáciami zložitého prepájania technológií, informácií, kultúry, poznania a ľudí. Ciele takéhoto výskumu sú spojené s empirickým výskumom informačného správania vybraných skupín ľudí v knižniciach (napríklad typy osobností, ženy a muži, rôzne vekové kategórie a i.). Nadväzný komparatívny výskum môže odhaliť interkultúrne odlišnosti v komunikačných a informačných procesoch (napríklad národy strednej Európy). Základná hypotéza výskumu predpokladá, že situačne podmienená kognícia a komunikácia a širšie kontexty využívania informácií sú spojené s typickými ľudskými informačnými štýlmi zloženými z kombinácie kognitívnych štýlov, komunikačných štýlov, kultúrnych a organizačných, ale aj technologických aspektov. Na empirickej úrovni sa tieto štýly môžu overovať (dotazníky a riadené rozhovory s vybranými skupinami používateľov v knižniciach, múzeách, archívoch, v internete). Následne by sa výsledky mali zovšeobecniť v novšej teórii (sociálnej) informačnej vedy a modeloch užitočných pre informačnú spoločnosť. Takýto výskum pretvára tradičné pohľady na knižničnú a informačnú činnosť a jej úlohy v spoločnosti. V praxi prepája viaceré pamäťové inštitúcie do novších celkov, ktoré sa definujú z pohľadu využívania informácií v spoločenských procesoch. Spojenia cyklu tvorby a využívania informácií sú vďaka technológiám veľmi úzke a umožňujú skutočne postaviť človeka do centra informačných procesov. Záver Informačnú spoločnosť možno definovať z hľadiska technologického aj z hľadiska kultúrneho. Ukazuje sa, že sú to dve stránky jedného procesu založeného na informáciách a komunikácii. Výzvou informačnej vedy a knižnično-informačnej činnosti je vidieť prepojenie globálneho so zrelosťou jedinečného individuálneho pohľadu. Analýzy a modely ukazujú, že kultúrna pamäť sa stáva integrovaným a zložitým systémom pohybujúcim sa na špirále vývoja od chaosu k poriadku, od kombinácie a integrácie k diferenciácii a špecializácii. Inteligentné technológie umocňujú humanitu viacerých tradičných inštitúcií. Otázkou je, či túto šancu využijeme z organizačnej, personálnej a sociálnej stránky v pozitívnom zmysle zachovania toho najcennejšieho v kultúrnej pamäti ľudstva. Informačná veda pracuje prinajmenšom na dvoch úrovniach: mikroúrovni a makro-úrovni. Na mikroúrovni ide o konkrétne situácie využívania informačných produktov, informačných služieb, informačných systémov a fungovania informačných procesov v konkrétnych situáciách a konkrétnych inštitúciách. Na makroúrovni informačná veda interpretuje ich vzťahy, definuje základné kategórie a prináša nové súvislosti. Cyklus od tvorby cez uchovanie, sprístupňovanie, odborné spracovanie až po prezentáciu, vyu-žívanie a zánik informácií je prostredníctvom technológií vrastený do priestorového a časového rámca globálnej a komunitnej informačnej a kultúrnej činnosti. Vo svojej teórii preto informačná veda objavuje aj vzťahy ku kultúrnym produktom, kultúrnym službám, kultúrnym systémom a kultúrnym procesom, ktoré sa tiež odohrávajú v komunikačnom cykle. Na lepšie riešenie vzťahov kultúry a informácií preto musí informačná veda v spolupráci s inými spoločenskými vedami naďalej rozvíjať teóriu, koncepcie i stratégie práve v súvislostiach s rozvojom technológií a informačnej spoločnosti. Literatúra
|
|
|
