 |
|
|
Projekty Rady Európy v oblasti kultúrnych a pamäťových inštitúcií Rada Európy Rada Európy bola založená krátko po skončení 2. svetovej vojny s cieľom zabezpečiť spoluprácu medzi európskymi parlamentnými demokraciami a tým posilniť súdržnosť členských štátov. Rada Európy pomáha vládam podeliť sa so svojimi skúsenosťami a porovnať svoje zákony a postupy, čím prispieva k odstráneniu národných hraníc, ktoré delia jej členské štáty, k skutočnému európskemu občianstvu, ktoré umožňuje širšie príležitosti a zlepšenie životných podmienok pre všetkých. Rada Európy pôsobí v mnohých oblastiach - od rozvoja a ochrany ľudských práv a demokratických inštitúcií až po sociálne zabezpečenie, verejné zdravotníctvo, ochranu životného prostredia, vzdeláva- nia a kultúry. Rada Európy sa však usiluje aj o zvýšenie povedomia verejnosti o Európe ako o spoločenstve myslenia a spôsobe života. Tieto spoločné charakteristiky, ktoré sa rozvíjali počas dlhého a často bolestivého historického procesu, sú pozitívnym príspevkom Európy pre civilizáciu sveta. Európsky kultúrny dohovor: rámec pre činnosť Dohovor definuje činnosť Rady Európy v oblastiach školstva, kultúry, kultúrneho dedičstva, športu a mládeže. Rada pre kultúrnu spoluprácu (CDCC) a Kultúrny fond sú nástrojom na konkrétnu činnosť v rámci dohovoru. Účelom tohto dohovoru je podporovať vzájomné pochopenie medzi národmi Európy a vzájomné uznávanie ich kultúrnej diverzity, ochraňovať európsku kultúru, podporovať prínos jednotlivých štátov k spoločnému kultúrnemu dedičstvu Európy, rešpektujúc rovnaké základné hodnoty, a povzbudzovať najmä štúdium jazykov, dejín a civilizácie zmluvných strán dohovoru. Dohovor prispieva k spoločnému úsiliu tým, že podporuje kultúrne aktivity celoeurópskeho zamerania. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru, pričom nie sú členskými štátmi Rady Európy, sa môžu stať zmluvnými stranami určitých európskych zmluvných dokumentov aj bez osobitného pozvania od Výboru ministrov. Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (ETS č. 66), otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy v Londýne 6. mája 1969. Nadobudol platnosť 20. novembra 1970. Dohovor sa vzťahuje na všetky pamiatky a predmety, alebo na akékoľvek iné stopy existencie človeka, ktoré sú svedkami dávnych ér a civilizácií, a v súvislosti s ktorými sú hlavným alebo jedným z hlavných zdrojov vedeckých informácií vykopávky a objavy. Dohovor zdôrazňuje princíp medzinárodnej spolupráce, v oblasti medzinárodného pohybu archeologických objektov (t. j. štátnej kontroly týkajúcej sa akvizičnej politiky múzeí). Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (ETS č. 121), otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy v Grenade 3. októbra 1985. Nadobudol platnosť 1. decembra 1987. Hlavným cieľom dohovoru je posilniť a podporovať politiku ochrany a zveľaďovania dedičstva Európy. Zároveň potvrdzuje potrebu európskej solidarity v súvislosti s ochranou dedičstva a je určený na podporu praktickej spolupráce medzi zmluvnými stranami. Ustanovuje zásady "európskej koordinácie politiky ochrany". Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný) (ETS č. 143), otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy a ostatné zmluvné štáty Európskeho kultúrneho dohovoru vo Valette 16. januára 1992. Nadobudol platnosť 25. mája 1995. Tento revidovaný dohovor aktualizuje ustanovenia predchádzajúceho dohovoru (ETS č. 66), ktorý prijala Rada Európy v roku 1969. Podľa nového znenia sa ochrana a zveľaďovanie archeologického dedičstva stáva jedným z cieľov urbanistickej politiky a politiky územného plánovania. Uvádzajú sa najmä dohody a formy spolupráce medzi archeológmi na jednej strane a urbanistami a územnými plánovačmi na druhej strane, zamerané na zabezpečenie optimálnej ochrany archeologického dedičstva. Dohovor predstavuje aj inštitucionálny rámec pre celoeurópsku spoluprácu v oblasti ar- cheologického dedičstva, s ktorou súvisí systematická výmena skúseností a expertov medzi jednotlivými štátmi. Úlohu posilňovať a koordinovať politiku archeologického dedičstva v Európe prevzal výbor zodpovedný za monitorovanie uplatňovania dohovoru. Výstavy Rady Európy Vzhľadom na nutnosť dostať pravidelne do povedomia verejnosti kultúrne hodnoty Európy, a tým pomôcť lepšie pochopiť a oceniť svoje dedičstvo, Rada Európy rozhodla už v roku 1955 usporiadať sériu veľkorozmerových výstav umeleckých klenotov. Tieto podujatia demonštrujú, že napriek nespočetným vojnám a odlišnostiam rôzneho druhu Európa pomaly nadobúda tvar zjednotenia. Uvedomovaním skutočnosti, že patria k spoločnej civilizácii, Európania čoraz väčšmi zosúlaďujú svoje konanie s realitou. Cieľom série výstav umenia Rady Európy je rozšíriť znalosti a vyjadriť ocenenie európskemu umeniu ako jednému z najvyšších prejavov európskej kultúry a spoločných hodnôt. V priebehu takmer polstoročia sa podarilo sérii výstav predstaviť väčšinu veľkých epoch: byzantskú, románsku, gotiku, humanizmus, klasicizmus, barok, rokoko, neoklasicizmus, romantizmus, moderné a súčasné umenie. Niektoré z výstav sa zvlášť sústredili na osobnosti, ktoré trvalo formovali svoju dobu: napr. Karol Veľký, švédska kráľovná Kristína, maltézski rytieri, rodina Mediciovcov alebo dánsky kráľ Kristián IV. Výstavy v posledných rokoch, ktoré predstavili umenie najvyššej kvality, sa vo veľkej miere zaoberali pohybom ľudí a myšlienok, ktoré modelovali Európu, ako ju poznáme v súčasnosti: starodávna civilizácia Anatólie, bronzová doba, Vikingovia, portugalské objavy, Francúzska revolúcia, republikánske ideály (symboly slobody) a "Vojna a mier v Európe". 27. výstava umenia Rady Európy "Stred Európy okolo roku 1000" bola inštalovaná v Budapešti v Národnom múzeu a po Berlíne, Mannheime a Prahe má byť vystavená od 7. júla - do 29. septembra 2002 v Bratislavskom hrade. Každá výstava je zameraná na to, aby najmä prostredníctvom umeleckých diel v najširšej možnej európskej dimenzii znázorňovala kultúrny príspevok epochy, štýlu alebo diel a vplyv vynikajúcich umelcov a škôl. Okrem týchto výstav sa Rada Európy podieľala na spoluorganizácii niekoľkých ďalších výstav: na štyroch výstavách o modernom umení v spolupráci s mestom Štrasburg v 60. a 70. rokoch; v roku 1975 na výstave "Láska a manželstvo" v troch belgických mestách; na dialógovej výstave "Súčasné umenie v Európe" v spolupráci s Gulbenkianovou nadáciou v roku 1985 v Lisabone; na výstave v Tokiu "Priestor v európskom umení" v spolupráci s Yomiuri Shimbun v roku 1987 a na putovnej výstave organizovanej v rokoch 1987/88 v spolupráci so súčasným francúzskym umeleckým časopisom "Eighty" na tému "Európske maliarstvo osemdesiatych rokov". Kultúra, komunikácia a nové technológie Rada Európy sa snaží podporovať povedomie o kultúrnej dimenzii pomocou nových technológií, rozvíjať a udržať ho pre budúce pokolenia. Štúdium vplyvu nových technológií na kultúrnu výrobu a jej šírenie, rozvoja kultúrnych práv umelcov a prípravy mladých výrobcov je veľmi dôležité. Štrasburský summit (október 1997) zvlášť zdôraznil význam nových technológií. Kultúrne cesty Kultúrne cesty pripomínajú Európanom ich spoločnú kultúrnu identitu prostredníctvom vysokohodnotnej kultúrnej turistiky a usilujú sa oživiť miestne a regionálne kultúrne dedičstvo, na ktoré sa niekedy zabúda. Rada Európy víta a partnersky s verejným a súkromným sektorom koordinuje a zabezpečuje, aby vybrané cesty boli z hľadiska európskej kultúry významné. Kultúrne cesty pokrývajú tieto témy: hodváb a textil, obdobie baroka, vidiecke sídla, vplyv rehoľníctva, Vikingovia, hanzový spolok atď. Európsky inštitút pre kultúrne cesty so sídlom v Luxemburgu pomáha Rade Európy pri plánovaní a realizácii tohto programu. Podpora kultúrneho dedičstva Za podporu zachovania historického a architektonického dedičstva zodpovedá Výbor pre kultúrne dedičstvo. Európske dohovory na ochranu architektonického dedičstva a na ochranu archeologického dedičstva posilňujú, rozvíjajú a harmonizujú politiku zachovania a udržiavania európskeho architektonického dedičstva. Tvoria právny rámec medzinárodnej európskej spolupráce v tejto oblasti. Štrasburský summit im dal nový impulz organizáciou kampane pod názvom "Európa - spoločné dedičstvo" v rokoch 1999 - 2000. V rámci medzivládneho programu spolupráce sa uskutočňujú aktivity v týchto oblastiach:
Účelom nadácie FEMP je "posilňovať pokrok v zručnosti pri zachovávaní kultúrneho dedičstva a jej odovzdávaní ďalším generáciám". V roku 1996 bola založená ako sú- kromná nezisková organizácia z iniciatívy Rady Európy, v ktorej sídli jej sekretariát. Nadácia pomáha pri rozvoji existujúcich a príprave nových odborných školiacich programov v celej Európe a pomáha s technickým a finančným zabezpečením medzinárodných pilotných projektov. Organizuje aj medzinárodné informačné burzy, zakladá profesionálne siete a podporuje schémy na zvyšovanie uvedomenia verejnosti a zvlášť mladých ľudí. Literatúra
Domáce stránky |
|
|
